Teplo, sucho, povodne – klimatická zmena si čoraz silnejšie pýta pozornosť aj v slovenských mestách. Okrem zelených riešení však potrebujeme aj niečo iné: komunikáciu, ktorá ľudí presvedčí, že zmena má zmysel.
Klimatická zmena sa už nedá ignorovať. Jej následky sa prejavujú čoraz častejšie priamo v mestách a obciach – v podobe vĺn horúčav, prívalových dažďov, dlhodobého sucha či zhoršujúcej sa kvality ovzdušia. Tieto javy neohrozujú len životné prostredie, ale aj zdravie, bezpečnosť, komfort a majetok obyvateľov.
Práve mestá ako centrá spotreby, mobility a každodenného života majú zásadnú úlohu pri zavádzaní klimatických opatrení. Zároveň sú najbližšie k ľuďom – a preto musia vedieť o výzvach a riešeniach komunikovať zrozumiteľne, citlivo a motivujúco.
Dva projekty, rovnaký cieľ
Únia miest Slovenska (ÚMS) predstavila dva pilotné projekty, ktoré sa zameriavajú práve na prepojenie konkrétnych opatrení s dôveryhodnou komunikáciou. Prvým z nich je Klimasken – analytický nástroj vyvinutý v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) a mestom Veľký Krtíš. Jeho spolutvorkyňou je odborníčka ÚMS pre adaptáciu na zmenu klímy Zuzana Hudeková.
Druhým projektom je iniciatíva „Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou“, ktorú pripravila ÚMS spolu s Institutom 2050 pod vedením ambasádorky Daniely Piršelovej.
Oba projekty sa stretli na jednom bode: pomôcť mestám konať – a zároveň ukázať, ako o tom hovoriť tak, aby ľudia rozumeli, dôverovali a zapájali sa.
Veda, ktorá pomáha mestám konať
Jedným z hlavných výstupov je práve Klimasken – nástroj, ktorý umožňuje mestám a obciam zhodnotiť klimatickú odolnosť ich územia a pripraviť konkrétne, realizovateľné opatrenia.
„Klimasken je nástroj, ktorý prekladá klimatickú vedu do jazyka samospráv. Na základe reálnych dát pomáhame mestám pochopiť, aké klimatické hrozby ich čakajú, aké majú možnosti a kde majú začať. Nejde len o analýzu, ale o praktický podklad pre rozhodovanie, plánovanie investícií a zlepšovanie kvality života obyvateľov,“ uviedla Ivana Maleš, odborná garantka projektu a spoluzakladateľka INCIEN.
Mesto Veľký Krtíš, ktoré dlhodobo čelí dôsledkom klimatických extrémov, sa zapojilo ako pilot. Klimasken tam identifikoval riziká ako extrémne horúčavy, suchá, prívalové dažde, záplavy či zvýšené riziko lesných požiarov. Na základe toho mesto navrhlo opatrenia ako:
výsadbu zelene a tieniacich prvkov,
zadržiavanie dažďovej vody,
zlepšenie hospodárenia s vodou,
znižovanie emisií a energetickej náročnosti,
podpora obnoviteľných zdrojov a elektromobility.
„Pre naše mesto je Klimasken veľmi dôležitým krokom k tomu, aby sme vedeli presne identifikovať slabé miesta a systematicky pracovať na zlepšovaní podmienok pre život našich obyvateľov. Dáva nám to nástroj, ako plánovať s ohľadom na budúcnosť a zároveň lepšie komunikovať s občanmi, prečo sú niektoré opatrenia nevyhnutné,“ povedal Marián Balko, prednosta mesta Veľký Krtíš.
Projekt zahŕňa aj praktický zásobník opatrení a odporúčanie na vypracovanie klimatického akčného plánu, ktorý by sa mal stať súčasťou strategických dokumentov mesta. Klimasken je funkčný model, ktorý môže byť použitý aj v ďalších slovenských mestách.
Dobrá komunikácia pomáha budovať dôveru aj zelenšiu budúcnosť
Druhý projekt ÚMS sa zameral na komunikáciu klimatickej krízy v mestách. Projekt vznikol v spolupráci s Institutom 2050, ktorý viedla Daniela Piršelová, ambasádorka Európskeho klimatického paktu.
Do projektu sa zapojilo 12 členských miest ÚMS, ktoré prešli analýzou súčasnej komunikácie, individuálnymi rozhovormi a sériou workshopov. Cieľom bolo pomôcť mestám komunikovať klimatickú agendu systematicky, konštruktívne a citlivo.
„Projekt má ambíciu aj v budúcnosti slúžiť ako inšpirácia a praktický nástroj pre ďalšie samosprávy, ktoré hľadajú spôsob, ako začať alebo zlepšiť komunikáciu klimatickej politiky mesta a riešení svojim obyvateľom. V čase rastúcej potreby zapojenia verejnosti do rozhodnutí v oblasti klimatických opatrení predstavuje zodpovedne proaktívna komunikácia dôležitý krok k budovaniu dôvery a spolupráce medzi mestami a ich obyvateľmi,“ uviedla Piršelová.
Tomáš Chabada, environmentálny sociológ z Institutu 2050, predstavil výsledky výskumu realizovaného v zapojených mestách. Výsledky ukázali, že mestá majú veľmi rozdielne prístupy k téme komunikácie klimatických opatrení, no zároveň sa podarilo formulovať súbor odporúčaní, ktoré môžu mestám pomôcť hovoriť s verejnosťou efektívnejšie.
„Výsledky ukázali silnú spoločenskú objednávku po konkrétnych opatreniach a taktiež po dôveryhodnej a systematickej komunikácii zo strany inštitúcií. S ohľadom na rolu miest väčšina obyvateľov od primátorov a primátoriek očakáva výraznejšie zapojenie do ochrany klímy a taktiež by uvítala, aby boli ich hlasy viac počuť v médiách v súvislosti s ochranou klímy a transformáciou,“ dodal Chabada.
Mestá jednoznačne potrebujú podporu
Klimatická zmena nie je len environmentálnou otázkou. Týka sa aj zdravia, kvality bývania, dostupnosti vody, verejného priestoru, infraštruktúry a financií. Slovenské mestá už dnes podnikajú kroky: zbierajú dáta, pripravujú adaptačné opatrenia, modernizujú verejné priestory či znižujú emisie.
„Nevyhnutne potrebujú praktickú podporu zo strany štátu, posilnenie odborných kapacít a vlastných finančných zdrojov, ako aj záujem a spoluprácu verejnosti pri implementácii nevyhnutných opatrení. Kľúčovú úlohu tu zohráva aj korektná, systematická a citlivá komunikácia, ktorá dokáže podporiť porozumenie a spoluprácu mesta a jeho obyvateľov v riešení klimatickej krízy,“ uvádza Piršelová.
Tri piliere klimatickej transformácie
Dôraz na praktickosť, zrozumiteľnosť a dôveryhodnosť sa ukázal ako zásadný predpoklad úspechu. Klimatická transformácia miest je reálna len vtedy, ak je podporená faktami, ľudským jazykom a participáciou verejnosti.
Aj preto sa odborníci a samosprávy zhodli, že má zmysel v podobných aktivitách pokračovať. Rastúci záujem miest, výmena skúseností a spolupráca medzi aktérmi vytvárajú základ pre systematickú zmenu – a reálne zlepšenie života v slovenských mestách.
