Proces odsoľovania je známy už celé stáročia, ale pri zabezpečovaní sladkej vody pre ľudí bol len veľmi málo úspešný. EÚ skúma spôsoby, ako vďaka nemu vyriešiť problém budúceho nedostatku vody.
Čo je odsolovanie alebo desalinácia?
Odsoľovanie je proces odstraňovania soli z morskej alebo brakickej vody, aby sa dala použiť na rôzne účely vrátane pitia. Považuje sa za alternatívu odolnú voči suchu, keď sú zásoby vody ohrozené zmenou klímy. Viaceré južné krajiny EÚ sa naň spoliehajú pri zabezpečovaní sladkej vody na pitie a v poľnohospodárstve.
Výstavba a prevádzka odsoľovacích zariadení je však nákladná a spotrebuje sa na ňu veľa energie, hoci nové technológie znižujú náklady a vplyv na životné prostredie.
Môžu mať tiež nepriaznivý vplyv na životné prostredie morských živočíchov a rastlín. Pri odsoľovaní vzniká vedľajší produkt nazývaný soľanka – koncentrovaný roztok soli s chemickými látkami.
Keď sa vypúšťa späť do mora, môže poškodiť ryby, koraly a planktón. Mnohí považujú odsoľovanie za „poslednú možnosť“, ktorá sa má použiť až po vyskúšaní všetkých ostatných možností, ako je opätovné využívanie odpadových vôd a zníženie únikov.
Hoci má táto technológia značné nevýhody, bez nej by niektoré regióny EÚ neboli schopné pokryť svoje potreby vody.
Aká je politika odsoľovania v EÚ?
Odsoľovanie sa už vo veľkej miere využíva v Španielsku, na Cypre a v Portugalsku. Rozširuje sa aj v Grécku a Taliansku. V niektorých regiónoch Európy nebudeme schopní plne uspokojiť dopyt po vode, ak nebudeme opätovne využívať odpadovú vodu a zároveň odsoľovať časť morskej vody.
Najnovšie pravidlá EÚ o udržateľnom financovaní považujú odsoľovanie (proces získavania sladkej vody z morskej vody) za „zelenú“ investíciu, ale iba ak sa dodržia prísne environmentálne podmienky. Znamená to, že sa má používať čo najviac zelenej (obnoviteľnej) energie a musí sa bezpečne nakladať so zvyšnou soľou, aby sa neznečistila morská voda.
Odsoľovanie má však nevýhody, ako je vysoká spotreba energie a potreba bezpečne spracovať zvyšnú soľanku. Nové odsoľovacie zariadenia by sa mali stavať až po tom, čo sa vynaloží veľké úsilie na ochranu vody – napríklad opätovné použitie vody, zníženie strát a únikov, a šetrenie.
Odsoľovanie by sa malo využívať len vtedy, keď nie sú lepšie ekologické možnosti, a malo by byť súčasťou celkového plánu vodného hospodárstva, ktorý zohľadňuje rovnováhu medzi spotrebou a dostupnosťou vody.
Aké sú výhody a nevýhody odsoľovania?
Výhody:
- Odsoľovanie je reakciou na nedostatok vody, hlavne v stredomorských krajinách, a často sa kombinuje s opätovným využívaním odpadovej vody a zvýšením efektivity.
- Niektoré južné krajiny EÚ ho používajú na výrobu pitnej vody, ale celkovo tvorí len malú časť dodávok sladkej vody v EÚ.
- Zariadenia v EÚ dokážu ročne vyrobiť až 2,89 miliardy m³ odsoľovanej vody.
- 71 % tejto vody sa používa pre obyvateľstvo (2 miliardy m³), 17 % v priemysle, 4 % v elektrárňach a 8 % na zavlažovanie.
- Väčšina odsoľovacích zariadení v EÚ (82 %) je v stredomorských krajinách, kde ich je približne 1 200 a majú kapacitu 2,37 miliardy m³ ročne.
- EÚ investovala 81,5 milióna eur do výskumu odsoľovania v rokoch 2014 – 2019.
Nevýhody:
- Odsoľovanie je drahé na výstavbu a prevádzku, a preto je vyrobená voda veľmi drahá, najmä pre pitné účely.
- Proces spotrebuje veľa energie, preto je dôležité, aby sa využívala obnoviteľná energia a šetrila sa.
- Pri odsoľovaní vzniká soľanka (koncentrovaný roztok soli s chemikáliami), ktorú treba bezpečne likvidovať, aby nepoškodila morské prostredie.
- Budovanie infraštruktúry, ako sú potrubia a prívody vody, môže trvalo zmeniť podmienky v moriach (napr. pohyb sedimentov) a ovplyvniť morské organizmy.
Aké sú finančné pravidlá pre odsoľovanie v EÚ?
Najnovšia aktualizácia Nariadenia o taxonómii klasifikuje odsoľovanie ako „zelenú“ investíciu, ale len za prísnych podmienok týkajúcich sa environmentálnych aspektov.
Projekty odsoľovania musia spĺňať prísne kritériá podľa EÚ taxonómie, ktoré zabezpečujú, že prispievajú k udržateľnému využívaniu vody a jej ochrane, pričom minimalizujú negatívne vplyvy na životné prostredie.
Medzi tieto kritériá patrí efektívne využívanie energie, nízke emisie skleníkových plynov a dodržiavanie opatrení na ochranu biodiverzity, čo je v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej odolnosti a udržateľnosti životného prostredia.
