Očakáva sa, že dopyt po elektrine v dátových centrách vzrastie do roku 2030 na približne 945 terawatthodín, čo je viac ako celková spotreba elektriny v Japonsku, referuje portál Euronews.
AI mení svet aj klímu – no za akú energetickú cenu?
Či už ju milujeme alebo nenávidíme, umelá inteligencia (AI) sa stáva súčasťou našich každodenných životov. Od online nakupovania po vyhľadávanie na internete – AI sa vyvíja na užitočný nástroj šetriaci čas pre jednotlivcov aj firmy.
V oblasti klimatických zmien tiež ukazuje svoj prínos. Na Univerzite v Cambridgei (UK) výskumníci využívajú AI na všetko – od klimatického modelovania po plánovanie využitia krajiny – a vidia ju ako transformačný nástroj na ochranu prírody.
Výskumníci na Univerzite v Oxforde vytvorili nástroj AI, ktorý sľubuje väčšiu transparentnosť v environmentálnom správaní firiem. Dokonca aj Google vyzdvihol výhody AI, keď vyvinul rôzne nástroje založené na umelej inteligencii s cieľom zlepšiť klimatickú odolnosť.
Napriek všetkému potenciálu AI pozitívne ovplyvniť klimatickú krízu však existujú obavy z jej významného príspevku k emisiám skleníkových plynov.
Nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) ukazuje, že AI poháňa masívny nárast dopytu po elektrine. Dátové centrá, ktoré sú chrbticou systémov AI, majú zdvojnásobiť svoju spotrebu energie počas nasledujúcich piatich rokov.
IEA odhaduje, že do roku 2030 dopyt dátových centier po elektrine vzrastie na približne 945 TWh – čo je viac ako celková ročná spotreba elektriny Japonska.
Správa však zároveň uvádza, že AI má potenciál znižovať emisie aj v iných oblastiach. Ak sa AI bude využívať správnym spôsobom, uhlíkové úspory, ktoré prinesie, by mohli vykompenzovať dodatočné emisie, ktoré sama vytvorí.
„AI je dnes jednou z najväčších tém vo svete energetiky,“ hovorí výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. „Ale doteraz chýbali nástroje na úplné pochopenie jej širokého vplyvu.“
Koľko energie AI potrebuje?
AI vyžaduje obrovské množstvo energie na tréning aj prevádzku. Obrovský výpočtový výkon potrebný na podporu veľkých jazykových modelov pochádza z tisícok serverov umiestnených v dátových centrách – niektoré z nich spotrebujú toľko energie ako menší štát.
Dátové centrá sú rozmiestnené po celom svete, ale USA vedú s 5 381 zariadeniami, čo predstavuje približne 40 % globálneho trhu. Medzi ďalšie krajiny s významnými dátovými centrami patria Spojené kráľovstvo, Nemecko, India, Austrália, Francúzsko a Holandsko.
Spotreba energie týchto zariadení je značná. Niektoré AI-zamerané dátové centrá spotrebujú toľko elektriny ako dva milióny domácností. V roku 2023 predstavovali približne 1,5 % celosvetovej spotreby elektriny – no tento podiel bude v nasledujúcich rokoch rásť.
Tréning AI si vyžaduje veľa výkonu procesorov – a teda aj elektriny. Výskum publikovaný v Journal of Machine Learning ukázal, že tréning populárneho modelu ChatGPT od OpenAI spotreboval 1 287 megawatthodín elektriny, čo zodpovedá emisiám ako 80 krátkych letov v rámci Európy.
„To, čo je na generatívnej AI iné, je hustota výkonu, ktorú vyžaduje,“ hovorí Noman Bashir, výskumník na MIT. „V podstate je to stále výpočtová technológia, ale tréningový cluster generatívnej AI môže spotrebovať 7- až 8-krát viac energie ako bežné výpočtové úlohy.“
Bežná prevádzka softvéru je síce menej náročná na energiu na jednu úlohu, ale spotreba sa rýchlo zvyšuje, keď AI spracúva milióny požiadaviek denne.
Inštitút pre výskum elektrickej energie (EPRI) zistil, že jedna požiadavka v ChatGPT spotrebuje približne 2,9 watthodiny – čo je asi desaťnásobok energie, ktorú spotrebuje štandardné Google vyhľadávanie.
Od začiatku roku 2025 spracúva ChatGPT viac ako miliardu požiadaviek denne, a toto číslo stále rastie.
Na začiatku roka 2025 používalo približne 8 % dospelých v USA ChatGPT ako hlavný vyhľadávač. Hoci je to zatiaľ len zlomok v porovnaní s Google, v porovnaní s 1 % v júni 2024 ide o rýchly posun smerom k nástrojom založeným na AI.
S rastom AI sa mení aj jej forma – dnešné požiadavky sú väčšinou textové. Nové video-, obrazové a zvukové aplikácie AI nemajú historický precedens, ale pravdepodobne budú ešte náročnejšie na energiu.
„Keď premýšľame o environmentálnom dopade generatívnej AI, nejde len o elektrinu, ktorú spotrebuje počítač pri prevádzke,“ hovorí profesorka Elsa A. Olivetti z MIT. „Existujú oveľa širšie systémové dôsledky, ktoré pretrvávajú v závislosti od našich rozhodnutí.“
Môže AI skutočne vykompenzovať vlastné emisie?
Podľa IEA sú obavy, že AI urýchli klimatickú zmenu, „preháňané“. Tvrdí, že aj napriek rastu zostanú emisie spôsobené dátovými centrami zlomkom svetových emisií súvisiacich s energiou – konkrétne asi 1,5 %.
Zároveň sa tvrdí, že rozšírené využitie AI by mohlo zvýšiť efektivitu v rôznych oblastiach a tým znížiť emisie inde – napríklad optimalizáciou priemyselných procesov, výskumu či technologických inovácií.
IEA odhaduje, že široké uplatnenie existujúcich AI riešení by mohlo do roku 2035 viesť k zníženiu emisií až o 5 %, čo by kompenzovalo nárast emisií spôsobených dátovými centrami.
Samostatná správa Energy Intelligence predpovedala zdvojnásobenie energetického dopytu, ale zároveň označila AI ako kľúčový nástroj pre prechod na čistú energiu.
Uviedla výhody ako inteligentnejšia správa energetických sietí, znižovanie nákladov na nízkouhlíkové technológie a lepšia integrácia obnoviteľných zdrojov. Taktiež zdôraznila, že pokrok v efektivite procesorov, technológii chladenia a optimalizácii algoritmov môže nakoniec znížiť energetické nároky AI.
Hoci sa správa IEA pozerá na budúcnosť AI z klimatického hľadiska optimisticky, upozorňuje, že tento vývoj nie je automatický.
„Je dôležité poznamenať, že v súčasnosti neexistuje žiadna dynamika, ktorá by zabezpečila masové prijatie týchto AI aplikácií,“ uvádza správa. „Preto môže byť ich celkový dopad aj v roku 2035 len marginálny, ak nevytvoríme vhodné podmienky.“
Realizácia potenciálu AI si vyžiada sústredené kroky na viacerých frontoch. Osobitne sa zdôrazňuje možnosť pozitívneho vplyvu AI v oblasti optimalizácie distribúcie elektriny, kde je v súčasnosti využitie AI veľmi nízke.
Zároveň správa priznáva, že investície do nízkouhlíkovej výroby elektriny sú kľúčové, najmä kvôli potrebe zásobovania energeticky náročných dátových centier.
Niektoré firmy v tomto smere už pokročili. Amazon je najväčším firemným nákupcom obnoviteľnej energie na svete. Uvádza, že viac než 90 % jeho operácií vrátane dátových centier Amazon Web Services už poháňajú obnoviteľné zdroje.
Digital Reality, prevádzkujúca vyše 300 dátových centier po celom svete, sa taktiež zaviazala k využívaniu obnoviteľnej energie – dnes je 100 % spotreby energie v jej európskom portfóliu pokrytých z obnoviteľných zdrojov.
Prechod na zelenú energiu v dátových centrách však nie je jednoduchý. Nerovnomernosť výroby obnoviteľných zdrojov predstavuje výzvu, rovnako ako geografické obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť čistej energie.
Úloha USA v klimatickom dopade AI
Keďže väčšina najväčších dátových centier na svete sa nachádza v USA, práve tam dôjde k najväčšiemu rastu spotreby energie.
Podľa správy IEA do konca tohto desaťročia spotreba energie dátovými centrami v USA predbehne všetky ostatné energeticky náročné činnosti – vrátane výroby hliníka, betónu, chemikálií atď.
V súčasnosti sú americké dátové centrá závislé od fosílnych palív, najmä zemného plynu. IEA neočakáva zmenu tohto trendu, najmä kvôli súčasnému zameraniu americkej vlády na špinavé palivá.
Len tento týždeň prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým nariaďuje členom vlády identifikovať oblasti, kde uhelná infraštruktúra môže podporovať AI dátové centrá.
V štáte Louisiana sa už plánuje výstavba veľkého plynového elektrárenského komplexu, ktorý má napájať nové masívne dátové centrum spoločnosti Meta.
Správa IEA predstavuje scenár, ktorý bude možné dosiahnuť len so sústredeným úsilím a politickou podporou. V závislosti od priorít je rovnako možné, že AI sa použije na hľadanie nových zásob ropy a plynu, ako aj na detekciu únikov metánu alebo optimalizáciu energetických sietí.
Myšlienku, že AI dokáže „kompenzovať“ vlastné emisie, treba vnímať v kontexte. Oxid uhličitý ostáva v atmosfére stovky rokov, takže aj keby AI neskôr dokázala znížiť viac emisií, než vytvorí, nevymaže tým škody, ktoré spôsobí počas toho procesu.
„Masové prijatie existujúcich AI aplikácií by mohlo viesť k zníženiu emisií, ktoré budú výrazne vyššie ako emisie dátových centier – ale aj výrazne nižšie, ako je potrebné na riešenie klimatických zmien,“ uzatvára správa.
