Toto leto bude výnimočné pre všetkých milovníkov sledovania nočnej oblohy. Pred svitaním sa na východnom horizonte objaví planéta Venuša, žiariaca tak jasne, že ju neprehliadnete. Ako Zornička bude každé ráno stúpať pred Slnkom a poskytne nielen krásny vizuálny zážitok, ale aj fascinujúci pohľad do histórie astronómie.
Najjasnejšia planéta leta
Počas letných mesiacov sa Venuša stane neprehliadnuteľnou súčasťou rannej oblohy. Vychádza dve až tri hodiny pred východom Slnka a svojou žiarou dominuje východnému obzoru. Po Slnku a Mesiaci je tretím najjasnejším telesom na oblohe.
„Je to preto, že ide o planétu len o málo menšiu ako Zem, ktorá sa k nám môže priblížiť na minimálnu vzdialenosť len 38 miliónov kilometrov,“ vysvetľuje Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v.v.i. Venuša obieha Slnko po mierne eliptickej dráhe vo vnútri dráhy Zeme, a preto sa na oblohe nikdy nevzdiali od Slnka viac než 46 stupňov.
Venuša v rôznych fázach
Počas svojho obehu sa Venuša na našej oblohe objavuje v rôznych fázach – podobne ako Mesiac. Nevidíme celý jej osvetlený kotúč, ale iba tú časť, ktorá je práve privrátená k Slnku. Tento jav je dôsledkom jej polohy voči Zemi a Slnku.
Na pozorovanie týchto fáz si väčšina ľudí bude musieť pomôcť aspoň malým ďalekohľadom. No existuje aj výnimočná výnimka – ľudia s mimoriadne ostrým zrakom môžu byť schopní rozoznať fázy Venuše aj voľným okom, za ideálnych podmienok.
Galileiho prekvapenie
Pozorovanie fáz Venuše sa spája aj s historickou kuriozitou. V roku 1610 namieril Galileo Galilei svoj novo zostrojený ďalekohľad na planétu a zazrel ju v tvare mesiaca. Zaujal ho natoľko, že zavolal svoju matku, aby sa tiež pozrela.
Tá ho však prekvapila otázkou: „Prečo je ten mesiac v ďalekohľade naopak?“ Galileiho ďalekohľad totiž obraz prevracal. Jeho matka mala natoľko výnimočný zrak, že podobu Venuše ako kosáčik dokázala vnímať aj bez použitia optickej techniky.
