Globálne teploty lámu historické rekordy a klimatické extrémy sa zintenzívňujú. Podľa klimatickej služby Copernicus bol marec 2025 druhým najteplejším marcom na svete, pričom Európa zaznamenala doposiaľ najvyššie marcové teploty. Popri tom došlo k rekordne nízkemu rozsahu arktického morského ľadu.
Podľa najnovších údajov služby Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorú v mene Európskej komisie prevádzkuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), bol marec 2025 druhým najteplejším marcom v histórii globálnych meraní. V Európe zároveň ide o historicky najteplejší marec.
Zverejnené údaje vychádzajú z databázy ERA5, ktorá pracuje s miliardami meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.
Globálna teplota prekonáva prahy
Priemerná globálna teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla v marci 2025 hodnotu 14,06 °C. To znamená, že bola o 0,65 °C vyššia než priemer v rokoch 1991 až 2020 a až o 1,6 °C teplejšia ako v období pred priemyselnou revolúciou.
V rebríčku najteplejších marcov v histórii sa tento rok zaradil na druhé miesto – len o 0,08 °C za rekordným marcom 2024 a o 0,02 °C pred marcovým rekordom z roku 2016.
Zároveň ide o dvadsiaty mesiac z posledných 21, počas ktorého sa globálna teplota držala nad kritickou hranicou 1,5 °C oproti predindustriálnej dobe. Priemerná teplota za obdobie dvanástich mesiacov od apríla 2024 do marca 2025 bola o 0,71 °C vyššia než dlhodobý priemer (1991–2020) a o 1,59 °C vyššia než v predindustriálnom období.
Najteplejší marec v Európe
V Európe bola v marci 2025 priemerná teplota 6,03 °C, čo je o 2,41 °C viac než zvyčajne v tomto období podľa údajov z rokov 1991 až 2020. Znamená to, že ide o najteplejší marec, aký kedy na kontinente namerali.
Teplejšie, než býva zvykom, bolo takmer na celom území Európy. Najvýraznejšie zvýšenie teplôt zaznamenali vo východnej Európe a v juhozápadnom Rusku. Jedinou výnimkou bol Pyrenejský polostrov, kde bolo o niečo chladnejšie ako priemer.
Podľa Samanthy Burgessovej z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia ide o ďalší dôkaz, že teplotné rekordy sa opakovane prepisujú a počasie čoraz častejšie prináša extrémne výkyvy.
Oceány na historických hodnotách
Priemerná teplota morskej hladiny v pásme medzi 60. stupňom južnej a 60. stupňom severnej šírky dosiahla v marci 2025 hodnotu 20,96 °C. Ide o druhú najvyššiu hodnotu, akú kedy v tomto mesiaci namerali – len o 0,12 °C menej než rekord z marca 2024.
V mnohých častiach oceánov, vrátane Stredozemného mora či severovýchodného Atlantiku, zostali teploty výnimočne vysoké. V niektorých oblastiach dokonca padli nové teplotné rekordy.
Arktída bez ľadu, Antarktída s výrazným úbytkom
V Arktíde dosiahol morský ľad v marci 2025 svoj najmenší rozsah, odkedy sa tento jav sleduje pomocou satelitov – teda od roku 1978. Ľadová pokrývka bola o 6 % menšia než dlhodobý priemer, pričom ide už o štvrtý mesiac po sebe, keď boli hodnoty rekordne nízke pre dané obdobie.
Zároveň vedci zaznamenali najnižšie ročné maximum ľadu, aké bolo v Arktíde kedy namerané. Najviac zasiahnuté boli oblasti Barentsovho a Ochotského mora, kde bola koncentrácia ľadu výrazne podpriemerná.
Podobná situácia bola aj v Antarktíde – ľad tam pokrýval až o 24 % menšiu plochu, než je bežné. Jedinou výnimkou bola západná časť Weddellovho mora, kde sa hodnoty pohybovali bližšie k normálu.
Hydrologické výkyvy: záplavy a extrémne sucho
V marci 2025 zasiahla Pyrenejský polostrov séria silných búrok, ktoré spôsobili rozsiahle záplavy. Nadpriemerne vlhké počasie hlásili aj z Nórska, Islandu a severozápadného Ruska.
Na opačnom konci extrémov bolo extrémne sucho, ktoré zasiahlo Spojené kráľovstvo, Írsko a veľký pás územia od strednej Európy až po Čierne more – vrátane Grécka a Turecka.
Sucho sužovalo aj ďalšie časti sveta, napríklad Severnú Ameriku, juhozápadnú a strednú Áziu, juhozápadnú Austráliu, niektoré regióny južnej Afriky a juhovýchod Južnej Ameriky.
Naopak, viac zrážok ako zvyčajne spadlo vo východnej Kanade, západných častiach USA, na Blízkom východe, v Rusku, niektorých oblastiach strednej Ázie, juhovýchodnej Afrike a v severovýchodnej Austrálii.
