Ak sa globálna teplota zvýši o 4 °C, priemerný človek na Zemi bude až o 40 % chudobnejší. Upozorňuje na to nový výskum austrálskych vedcov, ktorí varujú, že predchádzajúce ekonomické modely výrazne podcenili skutočný vplyv klimatickej zmeny. Odhadovaný dopad je takmer štvornásobne vyšší, než sa pôvodne predpokladalo.
Štúdia zároveň tvrdí, že aj pri oteplení o 2 °C, čo je cieľom mnohých klimatických dohôd, dôjde k poklesu svetového HDP na osobu až o 16 %. Pritom staršie modely rátali s poklesom len 1,4 %. Hlavným dôvodom má byť ignorovanie extrémnych javov – ako sú suchá, záplavy či masívne výpadky v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktoré majú zásadný vplyv na fungovanie svetovej ekonomiky.
Modely ignorovali extrémy počasia aj prepojenosť trhu
Nový prístup vedcov z Univerzity v Novom Južnom Walese zahŕňa rozšírenie tradičných ekonomických modelov o dôsledky extrémneho počasia a reťazové dopady na globálnu výrobu a obchod. Tieto faktory doteraz v štandardných výpočtoch často chýbali.
„V horúcejšej budúcnosti môžeme očakávať kaskádové prerušenia dodávateľského reťazca vyvolané extrémnymi poveternostnými udalosťami na celom svete,“ uviedol hlavný autor štúdie Timothy Neal.
Staršie modely totiž brali do úvahy najmä lokálne vplyvy počasia, napríklad výpadky úrody alebo zmeny v produkcii v konkrétnych regiónoch. Nezohľadňovali však to, ako veľmi sú dnešné ekonomiky prepojené. Ak extrémne sucho v jednej časti sveta zastaví výrobu potravín, jej dôsledky pocítia ľudia aj tisíce kilometrov ďalej – či už v podobe cien, nedostatku alebo zníženej zamestnanosti.
Odhady boli výrazne podhodnotené
Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise Environmental Research Letters by klimatické otepľovanie o 4 °C viedlo k priemernému zníženiu príjmov obyvateľstva o 40 %. Pôvodné výpočty pritom uvádzali iba 11 %.
Podľa vedcov sú tieto nové údaje konzistentné s realitou a s rastúcim počtom dôkazov, že extrémne klimatické javy – ako sú lesné požiare v Austrálii, rekordné záplavy v Ázii alebo vlny horúčav v Európe – majú výrazne väčší vplyv na hospodárstvo, než sa dosiaľ predpokladalo. „Väčšina predchádzajúcich analýz sa zameriavala na „priemerné“ zmeny teplôt, nie však na extrémy,“ vysvetľuje rozdiely v údajoch profesor Andy Pitman, klimatológ a spoluautor štúdie.
Bude toto obľúbené ovocie luxusom? Otepľovanie ohrozuje budúcnosť jeho pestovania
Ekonomická zraniteľnosť je globálna, nie lokálna
Štúdia tiež upozorňuje na chybný predpoklad, že ekonomika sa vie jednoducho adaptovať. Niektoré modely rátali s tým, že ak klimatické zmeny znemožnia pestovanie určitých plodín v jednej oblasti, iné časti sveta zvýšia produkciu a nahradia výpadky. Vedci však upozorňujú, že v prepojenom svete to nie je také jednoduché.
Profesor Frank Jotzo z Austrálskej národnej univerzity dodáva, že ekonomické modely podceňujú zložitosť globálnych vzťahov. „Modely hovoria, že zmena klímy má malý vplyv na budúcu svetovú ekonomiku, čo je v rozpore s tým, čo naznačuje veda o fyzickom dopade a vzájomnej prepojenosti trhov,“ vysvetľuje.
Regióny, ktoré mali profitovať, tiež pocítia dôsledky
Niektorí ekonómovia doteraz argumentovali, že oteplenie môže dokonca prospieť niektorým regiónom – napríklad Kanade, Rusku či severnej Európe. Tieto oblasti by teoreticky mohli rozšíriť poľnohospodársku produkciu vďaka teplejšiemu podnebiu. Podľa autorov štúdie však tieto predpoklady neberú do úvahy, že problémy v iných častiach sveta zasiahnu aj „výhercov“ klímy.
„Keď skolabuje Ázia alebo Afrika, dôsledky pocítia aj krajiny s vyšším HDP. Nielen cez obchod, ale aj cez migráciu, kolaps cien alebo politické napätie,“ uvádza Neal.
Ľad, ktorý ohrieva planétu? Vedci objavili masívny zdroj unikajúcich emisií metánu
Riziká, ktoré zostali mimo výpočtov
Výskum zároveň poukazuje na fakt, že doterajšie ekonomické modely nezohľadnili tzv. body zlomu, čiže kritické momenty, po ktorých sa klimatický systém môže začať meniť nezvratne. Rovnako sa ignorovali riziká spojené s nárastom hladiny morí, vplyvom na zdravie obyvateľstva, masovou migráciou alebo geopolitickým napätím.
Na tento problém upozornila aj januárová správa Inštitútu a Fakulty poistných matematikov, ktorá kritizovala, že súčasné ekonomické modelovanie nepočíta s najzásadnejšími klimatickými hrozbami.
„Benígne, ale chybné výsledky môžu posilniť dojem, že ide o pomaly sa pohybujúce riziká s obmedzeným dopadom, nie o vážne hrozby,“ uvádza sa v správe.
Nová štúdia tak výrazne mení pohľad na to, ako vážne môže klimatická zmena zasiahnuť svetové hospodárstvo. Zatiaľ čo v minulosti sa predpokladali len mierne ekonomické straty, aktuálne výpočty ukazujú, že dopad môže byť oveľa hlbší – a to aj v prípade, že krajiny splnia svoje klimatické záväzky.
Namiesto lokálnych výkyvov ide o globálny fenomén, ktorý môže otriasť základmi súčasného ekonomického systému.
