Organizačný výbor Olympijských hier v Paríži 2024 prisľúbil, že tieto hry budú najekologickejšie v histórii olympijských hier a ich uhlíková stopa bude o polovicu nižšia ako v Londýne 2012 a Riu 2016.
Hry v roku 2024 sa budú konať v tom istom meste, kde sa v roku 2015 stretli svetoví lídri, aby podpísali množstvo záväzkov s cieľom zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 °C. Preto sa bude klásť veľký dôraz na snahy o udržateľnosť.
Paríž 2024 oznámil rad iniciatív, ktoré podľa jeho tvrdení pomôžu dosiahnuť stanovené ciele, od stolov vyrobených z raketoplánov až po rastlinné menu.
Existujúce štadióny, nie nové budovy
Pred Olympiádou v Londýne v roku 2012 bolo postavených šesť nových štadiónov. Rio de Janeiro postavilo 10 nových stálych a sedem dočasných štadiónov.
Z 35 štadiónov, na ktorých sa budú konať podujatia v Paríži 2024, budú len dva nové a účelovo vybudované – centrum vodných športov a aréna pre bedminton a gymnastiku.
Organizátori tvrdia, že budú postavené s použitím „nízkouhlíkových stavebných metód“. Súčasťou vodného centra budú sedadlá vyrobené z „recyklovaného miestneho plastového odpadu“, pričom pri výstavbe bude použité drevo.
Kartónové postele a stoly z raketoplánov
Postele v dedine športovcov v Tokiu 2020 boli skonštruované z recyklovaného kartónu a stali sa virálnymi, keď americký bežec Paul Chelimo na sociálnych sieťach vyhlásil, že ich cieľom je „zabrániť intimite medzi športovcami“, pretože by sa zrútili pod váhou viac ako jednej osoby.
Toto tvrdenie bolo vyvrátené a ten istý výrobca dodáva postele aj pre tohtoročnú Olympiádu v Paríži.
V priestoroch pre športovcov budú podľa organizátorov aj „stolíky vyrobené z recyklovaných raketoplánov, pufy z padákového plátna a stoličky z recyklovaných vrchnákov fliaš“.
Dvojnásobne vyššie množstvo rastlinných potravín
Organizačný výbor hier sľúbil zdvojnásobiť podiel rastlinných zložiek, ktoré budú k dispozícii divákom a zamestnancom, v porovnaní s Londýnom 2012 a Riom 2016, a tiež sľúbil, že 80 % zložiek bude pochádzať z „miestnej poľnohospodárskej výroby“, aby sa znížila doprava.
Na námestí Place de la Concorde, kde sa budú konať mestské športy, sa bude podávať výlučne vegetariánske jedlo.
Vzhľadom na kultúru stravovania, ktorá je synonymom pre hovädzí bourguignon a tatársky biftek, je prechod na rastlinnú stravu významný.
Elektrická energia vedie
Na predchádzajúcich hrách sa niektoré štadióny museli spoliehať na dieselové generátory. Parížski organizátori namiesto toho sľúbili, že sa zamerajú na pripojenie štadiónov k verejnej elektrickej sieti. Tieto pripojenia budú trvať aj po skončení hier.
Z Paríža cyklistické mesto
Pri doprave medzi štadiónmi bola zohľadnená aj potreba udržateľnosti, pričom všetky olympijské dejiská sú prepojené 60-kilometrovou cyklistickou sieťou, z ktorej 30 km bolo vybudovaných ešte pred začiatkom hier.
Najväčšie výzvy – teplo, cestovanie do zahraničia a znečistenie vody
Správa vedcov z Portsmouthskej univerzity Rings of Fire varovala pred účinkami extrémnych horúčav na športovcov. Ukázalo sa, že priemerné júlové a augustové teploty od poslednej olympiády vo Francúzsku v roku 1924 vzrástli o 2,4 °C, resp. 2,7 °C.
Olympijská dedina bola pôvodne navrhnutá bez klimatizácie, ale kvôli obavám z horúčav bude teraz nainštalovaných 2 500 dočasných chladiacich jednotiek.
Pochybnosti, či sa triatlon a plávanie na otvorenej vode môžu konať v rieke Seine, vznikli po tom, ako sa minulý mesiac zistilo, že rieka nevyhovela testom kvality vody. Minulý týždeň však starostka Paríža Anne Hidalgová a ďalší členovia parížskeho olympijského výboru plávali v rieke, aby dokázali jej bezpečnosť.
Najväčším problémom pre Paríž pri dosahovaní cieľov bude pravdepodobne cestovanie divákov, ktoré môže tvoriť približne 80 % emisií spojených so športovým podujatím.
Tohtoročné olympijské hry budú prvými, pri ktorých sa budú vstupenky predávať centrálne všetkým fanúšikom na celom svete súčasne, čo by mohlo spôsobiť, že na hry príde väčší počet zahraničných fanúšikov.
