Veterná energia na mori sa stala základom výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Doteraz sa však obmedzovala najmä na plytké vody, čo obmedzovalo počet krajín, ktoré ju môžu využívať. Novinkou však je, že krajiny vyvíjajú technológie na výrobu veternej energie v ešte väčších hĺbkach, referuje portál Euronews.
Nová technológia pozostáva z turbíny namontovanej na plávajúcej konštrukcii a ukotvenej na morskom dne pomocou reťazí. To znamená, že ju možno nasadiť v moriach hlbokých 300 metrov a viac v porovnaní s tradičnejším systémom montáže turbín na morské dno, ktorý sa stáva nehospodárnym v hĺbkach väčších ako 60 metrov.
Keďže táto technológia umožňuje výrobu veternej energie v hlbších vodách, očakáva sa, že výroba stúpne najmä v oblasti Stredozemného mora, a predpokladá sa, že bude plne komerčná.
„Plávajúca veterná energia na mori je kľúčovým hráčom v boji proti klimatickým zmenám,“ hovorí Lorenzo Palombi, globálny obchodný a finančný riaditeľ projektov v nemeckej energetickej spoločnosti BayWa r.e.
Ktoré krajiny majú najviac plávajúceho elektrární?
Podľa údajov Globálnej rady pre veternú energiu má Európa v súčasnosti vedúce postavenie v oblasti plávajúcej veternej energie.
Tento región stratil titul najväčšieho svetového trhu s veternými elektrárňami na mori v roku 2022, keď ho v nových prírastkoch predbehli USA a Čína. Stále si však drží prvenstvo v oblasti plávajúcej veternej energie, ktorá v minulom roku predstavovala 79 % nových prírastkov.
Celkovo sa môže pochváliť kapacitou 208 megawattov, čo predstavuje 88 percent celosvetových inštalácií. Väčšina z nich pochádza z malých demonštračných projektov, ale krajiny začínajú uvažovať o zvýšení výroby na komerčnú úroveň.
Francúzsko je na ceste k vybudovaniu prvej komerčnej plávajúcej veternej farmy na svete. Projekt Pennavel bude postavený pri bretónskom pobreží a jeho uvedenie do prevádzky je naplánované na rok 2031. Očakáva sa, že bude produkovať 250 megawattov, čo je dostatok energie na zabezpečenie 450 000 ľudí ročne.
Spojené kráľovstvo má medzitým za cieľ dosiahnuť do roku 2030 výrobu piatich gigawattov a pokračuje v podpore projektov zo strany vlády. Pozornosť sa upriamuje aj na Nórsko, ktoré už má demonštračné projekty, ako aj na Írsko a stredomorské krajiny.
Na druhej strane sveta sa plávajúcou veternou energiou zaoberajú aj ázijské krajiny. V októbri 2023 japonská vláda oznámila štyri kandidátske oblasti pre demonštračné projekty a nedávno spoločnosť Marubeni Offshore Wind Development Corporation oznámila demonštračný projekt s dvoma turbínami vo vodách hlbokých približne 400 metrov.
Veľký potenciál má aj Južná Kórea, ktorá po dokončení v roku 2028 vyvíja jeden z doteraz najväčších plávajúcich veterných parkov. Táto krajina zaznamenáva pozitívny vývoj aj v oblasti výroby a investícií do prístavov, hovorí Rebecca Williamsová z Globálnej rady pre veternú energiu.
Je plávajúca veterná energia na mori dobrým riešením pre pobrežné komunity?
Plávajúca veterná energia môže pomôcť pri investíciách do prístavov. Tie sú potrebné pre všetky projekty veterných elektrární na mori, ale pre plávajúce sú obzvlášť dôležité, pretože väčšina výstavby sa uskutočňuje v prístave, aby ju neovplyvňovali poveternostné podmienky.
Na základe skúseností s veternými elektrárňami s pevným dnom v Európe je zrejmé, že prístavy môžu významne prispieť k rozvoju miestnych pobrežných komunít.
Vlády musia podporiť plávajúce veterné elektrárne
Okrem fyzickej infraštruktúry, ako sú prístavy a sieťové pripojenia, potrebujú plávajúce veterné elektrárne aj podporu zo strany vlád. Jedným z dôvodov, prečo je Spojené kráľovstvo považované za silného kandidáta, sú jeho jasné ambície a podpora projektov.
Vlády tiež musia zohľadniť, ako súčasné hospodárske ťažkosti ovplyvňujú projekty, keďže inflácia a iná dynamika trhu zvyšujú náklady na projekty.
Využitie potenciálu plávajúcej veternej energie sa považuje za kľúčové, pretože pomôže svetu splniť cieľ strojnásobenia obnoviteľných zdrojov energie a poskytne príležitosti pre priemysel, komunity a miestne ekonomiky.
