Ako to aktuálne vyzerá s rybími populáciami v slovenskej časti Starého Dunaja? To zisťovali odborníci na sladkovodné ekosystémy v 13 úsekoch rieky a v jej ramennej sústave.
Ako sú na tom dunajské vody?
Po týždňovej intenzívnej expertnej analýze pôvodnej vnútrozemskej delty našej najväčšej rieky sú závery o stave Starého Dunaja bohužiaľ nie veľmi optimistické. Väčšina vody sa odvádza do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo, čo má za následok extrémne nízku hladinu vody v tejto časti rieky. Experti zaznamenali neprimerané množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tam nemalo byť.
„Starý Dunaj má extrémne málo vody, pretože väčšina sa pri Bratislave odkláňa do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Videli sme tu ohromné množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tu vôbec nemali byť. Už dnes sa Starý Dunaj stáva pre mnohé pôvodné dunajské druhy neobývateľný. Ak sa situácia nezmení a nepridá sa viac vody, tento typický dunajský habitat úplne zanikne,“ upozorňuje s obavami rybí ekológ Bořek Drozd.
Tento stav podľa neho závažne ovplyvňuje aj život pod hladinou, pričom zaznamenali zníženie početnosti rybích populácií na slovenskom úseku Dunaja.
Ďalej sa zistilo, že ramenná sústava rieky je domovom pre bežné druhy kaprovitých rýb, no vyskytuje sa tu výrazný pokles reofilných druhov. Niektoré z pôvodných druhov, ako jesetery – ikonická skupina stará viac ako 200 miliónov rokov, zmizli z tohto úseku kvôli nepriaznivým životným podmienkam.
„Je to vďaka kombinovanému vplyvu výstavby a nevhodne nastaveného manažmentu prevádzky vodného diela Gabčíkovo prejavujúceho sa v unikátnom ekosystéme Starého Dunaja nedostatkom vody, nedostatočnými prietokovými pomermi, prehrievaním vody a intenzívnou sedimentáciou. Tento vplyv je ďalej umocnený ešte globálnou zmenou klímy. Výsledkom je potom smutná skutočnosť, že sa kedysi jedinečný ekosystém vnútrozemskej delty Dunaja stáva postupne neobývateľným pre väčšinu pôvodných druhov rýb a de facto postupne fyzicky zaniká,“ vysvetľuje akademik Drozd.
Je paradoxné, že Slovensko sa zaviazalo dosiahnúť dobrý ekologický stav na Starom Dunaji do roku 2027, podľa smerníc EÚ, čo predstavuje náročnú úlohu.
Augustové monitorovanie zahŕňalo odlov rybích jedincov počas dňa aj noci, pričom každý jedinec bol spočítaný, zmeraný, zvážený a potom vrátený späť do vody. Dokumentované boli bežné a tiež vzácnejšie druhy rýb, vrátane koloka veľkého, hrebenačky pásavej, šabľe krivočiarej, hrúza Vladykova a plotice lesklej, ktoré sú dôležité pre biodiverzitu regiónu.
Problémom sú aj invazívne druhy
Jedna z hlavných tém týkajúcich sa Starého Dunaja je prítomnosť rýb, ktoré do ekosystému nepatria. Tieto tzv. invázne druhy boli počas monitoringu nájdené v hojnom počte. „Situáciu zhoršuje šírenie tzv. inváznych druhov rýb, najmä tolstolobika bieleho, ktorý predstavuje vážne ohrozenie pre naše pôvodné druhy,” uviedol český ekológ Bořek Drozd.
Tento druh, pôvodne pochádzajúci z Ázie, sa počas augustového monitoringu ukázal ako dominantný v hlavnom toku Dunaja, kde sa začal samovoľne rozmnožovať a masívne sa šíriť. Príkladom môže byť oblasť pri Komárne, kde tolstolobici, vystrašení zvukmi lodných motorov, skáču priamo do lodí ľudí.
Ďalšími problémami sú invázne druhy, ktoré postupne nahrádzajú pôvodné populácie. Napríklad, podľa Bořka Drozda, z ramennej sústavy Dunaja úplne zmizol pôvodný karas zlatistý, ktorý bol nahradený inváznym a silne konkurenčným karasom pruským.
Aké sú prognózy?
Monitorovanie, ktoré je súčasťou projektu LIFE Living Rivers, sa uskutočňuje na danom úseku Dunaja už od roku 2023. Realizuje sa dvakrát ročne a zahŕňa aj ďalšie lokality. Jeho hlavnou ambíciou je zhromaždiť dáta, ktoré pomôžu pri tvorbe strategií na zlepšenie priechodnosti vodných diel Gabčíkovo a Čunovo pre ryby.
Odborníci veria, že informácie získané z týchto monitorovaní poskytnú podklady pre účinné opatrenia na ochranu a revitalizáciu rybích populácií v tejto kľúčovej európskej rieke.
Fakulta rybářství a ochrany vod JU zároveň na Dunaji realizuje telemetrický monitoring jeseterov malých, ktoré sú považované za vlajkový druh. To znamená, že ak sa tento reofilný druh podarí udržať a zachovať, bude sa dariť vo vodách Dunaja aj ďalším druhom rýb a benefitovať z toho bude aj ľudská spoločnosť.
„Funkčný ekosystém predstavuje nielen vysokú kvalitu vody, ale tiež efektívnu ochranu proti povodniam, stabilnejšiu klímu, zabezpečenie vody počas sucha, zdroj potravy a plodín, možnosti pre rekreáciu, rozmanitosť rastlín a živočíchov. Starý Dunaj má veľa čo ponúknuť, ak sa začneme oň starostlivo starať. Avšak čas na zmenu sa nám rýchlo kráti,“ dodáva Bořek Drozd.
