Klimatickú krízu je stále možno zmierniť, no je potrebné sa pripraviť na jej dopady, ktoré sú citeľné už dnes. Pre extrémne horúčavy predčasne zomrú v Európe desiatky tisíc ľudí ročne. Uviedla to členka predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko (PS) Tamara Stohlová v tlačovej správe.
Negatívne dopady klimatickej krízy
Hnutie PS spoločne s členom predsedníctva hnutia a podpredsedom Bratislavského samosprávneho kraja pre životné prostredie Michalom Sabom predstavilo opatrenia, ktoré by mohli Slovensku pomôcť v adaptácii a odolnosti voči negatívnym dopadom klimatickej krízy. Cestou je podľa hnutia navýšenie rozlohy zelene, efektívnejší vodný manažment a lepšia cirkulácia vzduchu.
Globálne otepľovanie zrejme prvý raz prekročí hranicu 1,5 stupňa Celzia. Čo to pre ľudstvo znamená?
„Jedným z cieľov PS je do konca volebného obdobia v roku 2027 v mestách a obciach vysadiť najmenej 100-tisíc drevín, z toho najmenej 50-tisíc stromov. Chceme tiež pomôcť obciam a mestám špecifikovať podmienky ich územného rozvoja, aby vedeli chrániť ľudí a majetky pred predpokladanými negatívnymi dôsledkami zmeny klímy,“ uviedol Sabo a doplnil, že modrá a zelená infraštruktúra sú v časoch klimatickej krízy nenahraditeľné, pretože ochladzujú prostredie, poskytujú kryt a zvyšujú bezpečnosť.
Rekord globálnej teploty
„Pred dvoma týždňami sme opakovane prekonali rekord globálnej teploty zaznamenanej vôbec, nakoniec išlo až o najteplejších sedem dní v histórii merania. Za posledné dni tiež zažívame extrémne horúčavy, ktorým sa nevyhneme ani v budúcnosti,“ uviedla Stohlová s tým, že netreba zabúdať, že približne milión ľudí na Slovensku žije v oblastiach, ktoré sú kritické z hľadiska ohrozenia horúčavami, pričom ohrozené sú najmä deti, starí ľudia, tehotné a dojčiace matky, a tiež dlhodobo chorí ľudia.
