Vlci sa v Európe v posledných desaťročiach dočkali pôsobivého návratu, no ich prítomnosť rozhorčila niektorých farmárov a vyvolala nepriateľskú reakciu.
Európske krajiny schválili plány na obmedzenie ochrany vlkov, čo predstavuje víťazstvo farmárov nad ochranármi životného prostredia.
Znamená to krok bližšie k legalizácii pravidelného odstrelu alebo lovu týchto zvierat.
Farmári návrh vo všeobecnosti podporujú, rovnako ako predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Prírodné a ochranárske organizácie však kritizujú nedostatok vedeckých dôkazov na podporu tohto návrhu.
„Návrh EÚ na zníženie ochrany sivých vlkov v celej Európe je založený na jedinej správe, ktorá neprešla odbornou recenziou, bola vypracovaná na objednávku Európskej komisie a postráda overené nezávislé údaje,“ uviedlo vo vyhlásení environmentálne združenie Green Impact.
Stovky vedcov a akademikov momentálne podpisujú dve vedecké stanoviská o ochrane vlkov a ich úlohe v obnove ekosystémov.
Návrh Európskej únie bol prijatý 50 zmluvnými stranami Bernského dohovoru o ochrane voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov. Od marca 2025 zavádza voľnejšie pravidlá ochrany, ktoré umožnia krajinám lov vlkov za určitých špecifických okolností.
Prečo sa táto otázka stala takou kontroverznou?
Návrat vlka, ktorý bol kedysi takmer vyhynutý, by mal byť dôvodom na oslavu – najmä keď je výsledkom ochranárskych opatrení podporovaných EÚ.
To však nie je prípad návratu vlkov v Európe. Stal sa polarizujúcou témou naprieč kontinentom. Ochranári vyzdvihujú ich pozitívny vplyv na životné prostredie a ekologické výhody.
Farmári však majú obavy o svoj dobytok v oblastiach, kde vlci neboli prítomní celé desaťročia.
Vlky v minulosti takmer vyhynuli
Vlci žijú v Európe už celé stáročia a majú tu dlhú históriu. Keďže však lovia hospodárske zvieratá, dostali sa do konfliktu s ľuďmi, ktorí ich začali intenzívne loviť.
V polovici 20. storočia to viedlo k ich vyhynutiu v mnohých európskych krajinách, aj keď v niektorých oblastiach si udržali stabilné populácie.
Od 70. rokov sa postoje k veľkým mäsožravcom začali meniť a boli podniknuté ochranárske opatrenia na oživenie zanikajúcich populácií.
Dnes ich počet podľa správy Iniciatívy pre veľké mäsožravce v Európe (Large Carnivore Initiative for Europe) vzrástol na približne 19 000 v EÚ a vlky sa teraz vyskytujú vo všetkých pevninských členských štátoch EÚ.
Návrat vlkov bol mnohými environmentálnymi a ochranárskymi organizáciami oslavovaný, pričom upozorňujú na prínosy vlkov pre ekosystémy.
„Veľkí predátori, najmä vrcholoví predátori, sú jednými z našich najlepších spojencov v boji proti zmene klímy, odlesňovaniu a strate biodiverzity. „Nemali by sme mať pocit, že ide o konflikt alebo problém, ale o opak,“ hovorí Enrique Perez, predseda Európskej aliancie na ochranu vlkov (European Alliance for Wolf Conservation, EAWC).
Táto platforma národných mimovládnych organizácií z 15 krajín presadzuje prísnejšie dodržiavanie ochrany vlkov.
Aké problémy môžu nastať po návrate vlkov?
Pre niektorých farmárov je návrat európskeho vlka problémom. Mnohí sa s ich prítomnosťou desaťročia nestretli, ak vôbec, a prispôsobenie sa tomu môže byť náročné a stresujúce.
Obzvlášť sa obávajú o straty hospodárskych zvierat. Podľa vládnych štatistík vlci vo Francúzsku v roku 2020 zabili viac ako 11 000 oviec a kôz. Farmári sú za svoje straty finančne odškodňovaní, ale niektorí tvrdia, že to nestačí a nerieši to podstatu problému.
Ochranári vlkov tvrdia, že riešením sú elektrické oplotenia, strážne psy a ľudská prítomnosť – nie každý však súhlasí.
„Tieto opatrenia jednoducho nie sú dostatočné,“ hovorí Niall Curley, senior politický poradca organizácie Copa-Cogeca, združenia farmárov v EÚ.
„Kvôli vysokému počtu veľkých mäsožravcov nie sú účinné a môžu dokonca brániť biodiverzite alebo obnove týchto biotopov, najmä ak postavíte veľké oplotenia na ochranu pred vlkmi, ktoré zároveň bránia aj pohybu jeleňov.“
Podporuje zmenu štatútu ochrany vlka na úrovni EÚ, aby sa umožnilo „riadne riadenie“ populácií.
V utorok sa rozhodne, či sa vlk preradí z „prísne chráneného“ na „chránený“ podľa Bernského dohovoru.
Tým by sa umožnilo EÚ zmeniť smernicu o biotopoch a zmierniť ochranu tohto druhu, ktorý možno podľa súčasných pravidiel usmrtiť iba v určitých prípadoch, napríklad ak hrozí riziko pre verejné zdravie alebo ak dosiahli priaznivý stav ochrany v danej oblasti.
Smernica bola zavedená v roku 1992 a je základom politiky biodiverzity EÚ.
Členské štáty sú právne povinné túto smernicu dodržiavať, no v poslednom čase došlo k výrazným incidentom, keď to tak nebolo.
Je možné, aby vlci a ľudia spolunažívali v Európe?
Hanna Pettersson je sociologička a postdoktorandka na univerzite v Yorku. Vykonala výskum vo vidieckych komunitách na severe Španielska, aby preskúmala dynamiku medzi komunitami, rozširujúcimi sa populáciami vlkov a úradmi.
„Jedným z problémov, ktoré skutočne podporujú konflikt, je to, že sa často zavádzajú zákony a riešenia zhora nadol.„Navrhujú ich ľudia, ktorí ani nežijú s týmito mäsožravcami a nemajú predstavu o tom, čo sa deje na mieste,“ hovorí.
Petterssonová verí, že ponúkané riešenia sú často príliš zjednodušené na zložitý problém. Chce vidieť zvýšenú spoluprácu s farmármi a úradmi, ktoré by s nimi spolupracovali na hľadaní rôznych riešení pre rôzne komunity na základe ich potrieb.
„Jedným z riešení je nájsť spôsob, ako urobiť z vlka prostriedok na prerozdelenie a rozvoj vidieka,“ navrhuje.
