Rok 2023 priniesol historický rekord v ťažbe ropy a plynu, zatiaľ čo 95 % priemyslu stále expanduje. Kým svet diskutuje o klimatických škodách na COP29, miliardy dolárov idú do hľadania nových zásob. Klimatické ciele sú vážne ohrozené.
Dnes organizácia Urgewald (nemecká mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou životného prostredia) a 34 partnerských mimovládnych organizácií zverejnili aktualizáciu Globálneho zoznamu na ukončenie ropy a plynu (GOGEL) pre rok 2024. GOGEL je najkomplexnejšia verejná databáza spoločností v ropnom a plynárenskom priemysle.
Pokrýva 1 769 spoločností aktívnych v ťažbe, spracovaní a energetike. Spoločnosti na zozname GOGEL sú zodpovedné za 95 % svetovej produkcie ropy a plynu. –
V roku 2023 dosiahla ťažba ropy a plynu historické maximum. V najhorúcejšom roku zaznamenanom v histórii spoločnosti na zozname GOGEL vyprodukovali 55,5 miliardy barelov ropy. Svetová produkcia uhľovodíkov prekonala predpandemické maximá.
„Tento rekord v ťažbe je veľmi znepokojujúci. Ak nezastavíme expanziu fosílnych palív a nezačneme riadený pokles produkcie ropy a plynu, cieľ 1,5 °C sa stane nedosiahnuteľným,“ hovorí Nils Bartsch, vedúci výskumu ropy a plynu v Urgewalde.
Pred rokom generálny tajomník OSN pre zmenu klímy označil dohodu na COP28 za „začiatok konca“ éry fosílnych palív. Avšak konanie ropných a plynárenských spoločností rozpráva iný príbeh: príbeh, kde expanzia ropy a plynu pokračuje donekonečna.
Výdavky na prieskum znamenajú viac strát a škôd
Na COP29 sú všetky oči upreté na rokovania o stratách a škodách. „Afrika už platí strašnú cenu za klimatické zmeny, aj keď náš kontinent predstavuje najmenší podiel na svetových emisiách skleníkových plynov. Životy a domovy ležia v troskách po katastrofách, ako sú tohtoročné ničivé záplavy v Nigeri, Mali a Nigérii, a milióny čelia akútnemu hladu kvôli dlhotrvajúcemu suchu v Africkom rohu. Platiť za straty a škody spôsobené klímou je otázkou spravodlivosti a zodpovednosti, nie charity,“ hovorí Bobby Peek, výkonný riaditeľ juhoafrickej organizácie groundWork, Friends of the Earth, Južná Afrika.
Na minuloročnej klimatickej konferencii svetoví lídri prisľúbili celkovo 702 miliónov dolárov do fondu na straty a škody, čo však ďaleko zaostalo za očakávaniami.
Medzitým ropný a plynárenský priemysel vynakladá takmer 90-násobok tejto sumy na hľadanie nových zásob každý rok. GOGEL ukazuje, že spoločnosti v oblasti ťažby spoločne míňajú priemerne 61,1 miliardy dolárov ročne na prieskum.
„Je zvrátené vidieť, ako spoločnosti každoročne vynakladajú desiatky miliárd dolárov na hľadanie nových zásob ropy a plynu, ktoré povedú k ešte väčším stratám a škodám v budúcnosti. Zahanbujúce sumy, ktoré vlády prisľúbili do fondu na straty a škody, sú len zlomkom toho, čo Veľká Ropa minie na zhoršovanie situácie. Svetoví lídri musia donútiť znečisťovateľov platiť a nasmerovať tieto peniaze na spravodlivú transformáciu pre všetkých,“ hovorí Tinaye Mabara z Agape Earth Coalition.
Expanzia, ktorá ohrozuje cieľ 1,5 °C
Dnešný prieskum vedie k novým ložiskám ropy a plynu zajtra. Spoločnosti už vyvíjajú ložiská, ktoré by mohli zvýšiť globálne otepľovanie nad 2 °C. Na zozname GOGEL má 578 spoločností plány na využitie 239,3 miliardy barelov ropy nových zdrojov v nasledujúcich 1 až 7 rokoch.
Niektoré z polí, ktoré sa momentálne rozvíjajú, ako projekt Willow spoločnosti ConocoPhillips s objemom 600 miliónov barelov na Aljaške, môžu pokračovať v produkcii až po roku 2100.
Sedem spoločností s najväčšími krátkodobými expanznými plánmi sú Saudi Aramco (19,6 miliardy barelov ropy), QatarEnergy (17,8 miliardy barelov ropy), ADNOC (9,5 miliardy barelov ropy), ExxonMobil a Gazprom (po 9,4 miliardy barelov ropy), TotalEnergies a Petrobras (po 8,0 miliárd barelov ropy).
Takmer dve tretiny krátkodobých expanzných plánov priemyslu presahujú scenár Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) pre nulové emisie do roku 2050.
Štátna spoločnosť Saudi Aramco má najvyšší prebytok nad cieľom 1,5 °C s 11,6 miliardy barelov ropy, nasledovaná spoločnosťami ADNOC (8,4 miliardy barelov ropy), QatarEnergy (7,8 miliardy barelov ropy), ExxonMobil (6,6 miliardy barelov ropy), NIOC (5,2 miliardy barelov ropy), Petrobras (4,7 miliardy barelov ropy), TotalEnergies (4,5 miliardy barelov ropy) a Shell (4,4 miliardy barelov ropy).
Nezáujem týchto spoločností o prekonanie scenára IEA 1,5 °C otvorene vyjadril generálny riaditeľ Saudi Aramco Amin Nasser. Na energetickej konferencii v Houstone minulý marec povedal: „Mali by sme sa vzdať fantázie o ukončení ropy a plynu.“
Zbytočné sľuby o nulových emisiách
Ropný a plynárenský priemysel sa neprispôsobuje. V skutočnosti 95 % ťažobných spoločností na zozname GOGEL stále skúma alebo vyvíja nové zdroje ropy a plynu. To zahŕňa producentov ako TotalEnergies, Shell, BP, Eni, Equinor, OXY, OMV a Ecopetrol, ktorí tvrdia, že smerujú k nulovým emisiám do roku 2050.
Podľa GOGEL plány krátkodobej expanzie každej z týchto spoločností prekračujú viac ako 50 % v porovnaní so scenárom IEA pre nulové emisie do roku 2050. Spoločne tieto spoločnosti ročne vynakladajú takmer 8,4 miliardy dolárov na prieskum nových ložísk ropy a plynu.
„Ciele týchto spoločností v oblasti klímy sa spoliehajú na úplne nereálne ambície v oblasti zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS), budovania obnoviteľných zdrojov na pohon ich produkcie ropy a plynu a pridávanie plynu do ich portfólia. Ani jedna z nich nemá dostatočné ciele na každoročné znižovanie produkcie, nehovoriac o cieľoch na úplné ukončenie produkcie. Všetky obnoviteľné zdroje na svete neobmedzia globálne otepľovanie na 1,5 °C bez ukončenia používania fosílnych palív,“ hovorí Regine Richter, kampaňová pracovníčka pre financie v Urgewalde.
Boom plynových elektrární v Ázii
GOGEL tiež poskytuje podrobné údaje o spoločnostiach plánujúcich nové projekty LNG (skvapalnený zemný plyn), potrubí a elektrární. Tento typ infraštruktúry má zvyčajne životnosť niekoľkých desaťročí a uzamyká energetické systémy do závislosti na fosílnych palivách, čím podporuje ďalšiu ťažobnú činnosť.
Rozčlenené údaje o expanzii terminálov LNG ukazujú, že priemysel plánuje zvýšiť globálnu dovoznú kapacitu LNG o 57 % na 1 746,9 miliónov ton za rok.
„Výrobcovia plynu narúšajú klimatické úsilie tým, že predstavujú fosílny plyn ako alternatívu k uhlia. Nový výskum však ukazuje, že LNG môže mať až o 33 % horšiu uhlíkovú stopu ako uhlie,“ komentuje Nils Bartsch.
Mnohé krajiny stále plánujú masívne budovanie plynových elektrární, často sa spoliehajú na dovoz LNG. Dve svetové horúce miesta LNG sú južná a juhovýchodná Ázia, kde sa sústreďuje štvrtina globálnej expanzie LNG terminálov (156,6 miliónov ton za rok) a rozvoj plynových elektrární (144,9 GW).
Ak by sa tieto projekty realizovali, kapacita regazifikácie by sa v oboch regiónoch viac než zdvojnásobila. Kapacita plynových elektrární by vzrástla o 31 % v južnej Ázii a viac ako dvojnásobne v juhovýchodnej Ázii. India (56,2 miliónov ton za rok), Vietnam (44,6 miliónov ton za rok) a Bangladéš (16,2 miliónov ton za rok) majú najväčšie plány na dovoz LNG.
Plány energetických spoločností zahŕňajú zvýšenie kapacity plynových elektrární o takmer 100 GW v troch najväčších krajinách: 45,5 GW vo Vietname, 28,2 GW na Filipínach a 25,7 GW v Bangladéši.
Na Filipínach sú plány na rozšírenie plynu ekvivalentné celej existujúcej flotile elektrární v krajine. Najväčšími developermi plynových elektrární v južnej a juhovýchodnej Ázii sú Bangladéšska rada pre rozvoj energetiky (16,8 GW), PetroVietnam (7,4 GW), San Miguel Corporation (7,1 GW), Thajská štátna elektrická spoločnosť (5,9 GW) a Manila Electric Company (3,9 GW).
„Globálna výroba energie musí dosiahnuť nulové emisie do nasledujúcich dvoch desaťročí. Plynové elektrárne majú zvyčajne životnosť 25–40 rokov. Mnohé z nich stavajú tie isté spoločnosti, ktoré nás priviedli do závislosti na uhlí. Ak im to dovolíme, na COP40 budeme diskutovať o financovaní predčasného vyradenia ich plynových elektrární, podobne ako dnes diskutujeme o predčasnom vyradení ich uhoľných elektrární,“ hovorí Nils Bartsch.
Odpor voči plynu
Bangladéšska rada pre rozvoj energetiky už viac ako desaťročie zhromažďuje rozsiahle portfólio projektov plynových elektrární. Momentálne je najväčším rozvíjateľom plynových elektrární na zozname GOGEL. Mnohé z týchto projektov sú však teraz neisté.
Dočasná vláda krajiny prehodnocuje schválenia viacerých projektov plynových elektrární a už zrušila druhý veľký LNG projekt spoločnosti Summit Group. Vývojári LNG terminálov, potrubí a elektrární sú závislí od politickej podpory. Ak sa táto zmení, ich šance na úspech sú minimálne, čo ohrozuje projekty aj ich finančných podporovateľov.
„Vítame rozhodnutie našej dočasnej vlády prehodnotiť nesprávne plány na rozvoj plynu v Bangladéši. Budeme naďalej tlačiť na našu vládu, aby umožnila spravodlivú a dostupnú energetickú transformáciu pre všetkých, so zameraním na náš pôsobivý potenciál obnoviteľných zdrojov namiesto falošných riešení,“ hovorí Hasan Mehedi, výkonný riaditeľ Coastal Livelihood and Environmental Action Network (CLEAN).
Politické a ekonomické dôvody proti budúcnosti založenej na plyne v južnej a juhovýchodnej Ázii sú zjavné. Obnoviteľné zdroje sú dostupné a konkurencieschopné. Bangladéš by mohol potenciálne pokryť celú svoju spotrebu elektriny solárnou energiou.
V juhovýchodnej Ázii sa momentálne plánuje 328 GW dodatočnej kapacity obnoviteľných zdrojov energie, čo je 3-krát viac, než sú plány na rozšírenie plynových elektrární. V mnohých krajinách občianska spoločnosť protestuje proti nákladným projektom LNG a plynových elektrární.
Environmentálne skupiny z Filipín sa globálne mobilizujú, aby zastavili expanziu plynu v biodiverzitnom raji Verde Island Passage.
„Expanzia fosílneho plynu vo VIP ohrozuje jedno z najviac biodiverzitných morských prostredí na svete a zdroj obživy pre milióny Filipíncov. Nie je tu miesto pre tento deštruktívny a nákladný fosílny palivový zdroj, keď má Filipíny potenciál na naliehavú a 100% obnoviteľnú transformáciu,“ hovorí Gerry Arances, výkonný riaditeľ Centra pre energiu, ekológiu a rozvoj.
„Komunity a občianske hnutia už v minulosti prinútili našu vládu zakázať nové uhoľné projekty; tí, ktorí stoja za výstavbou plynových elektrární vo VIP, zvyšku krajiny a v podobne ohrozenom Korálovom trojuholníku, by mali očakávať rovnaké odmietnutie.“
Globálny boom fosílneho plynu je stále možné odvrátiť. Najmä v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde je v súčasnosti vo výstavbe iba 16 % plánovanej kapacity na dovoz LNG a 18 % kapacity rozšírenia plynových elektrární. Väčšina zostávajúcich projektov stále potrebuje finančné záväzky na postup vpred.
Sme na križovatke klímy, kde finančné inštitúcie majú moc zatlačiť svet do ďalších desaťročí závislosti na fosílnych palivách alebo sa obrátiť smerom k skutočne udržateľnej budúcnosti.
Ako môže finančný sektor ovplyvniť klimatickú budúcnosť?
Od podpisu Parížskej dohody naliali najväčšie svetové banky 3,3 bilióna dolárov do vývojárov fosílnych palív. V roku 2024 držali inštitucionálni investori, ako sú dôchodkové fondy, poisťovne a správcovia aktív, investície v ropnom a plynárenskom priemysle v hodnote viac ako 4,5 bilióna dolárov.
Napriek týmto znepokojujúcim číslam si niektoré časti finančného priemyslu začínajú uvedomovať, že expandujúci ropný a plynárenský priemysel je nezlučiteľný so stabilnou klimatickou budúcnosťou. 39 veľkých finančných inštitúcií prijalo významné politiky, ktoré vylučujú investície do značnej časti priemyslu.
Dve z najväčších svetových bánk, BNP Paribas a Crédit Agricole, oznámili v máji tohto roka, že sa už nebudú podieľať na konvenčných emisiách dlhopisov spoločností v ropnom a plynárenskom priemysle.
V októbri poisťovňa Generali zasiahla proti vývojárom LNG, potrubí a plynových elektrární, keď vyhlásila, že nebude poskytovať nové krytie spoločnostiam v sektore identifikovanom ako „zaostávajúci v prechode“.
„Ukončenie fosílnych palív si vyžaduje aj ukončenie ich financovania a poistenia. Ropný a plynárenský priemysel sa nezačne transformovať, kým financovanie nevyschne. Nedávne oznámenia spoločností Generali, BNP Paribas a Crédit Agricole sú dobrým znamením, no sú len malým krokom správnym smerom. Viac finančných aktérov a poisťovní musí prijať prísne politiky, ktoré zabránia katastrofálnemu zacykleniu fosílnych palív. Inak bude cieľ 1,5 °C nenávratne stratený,“ hovorí Regine Richter.
Čo je GOGEL?
GOGEL je najkomplexnejšia verejná databáza o ropnom a plynárenskom priemysle. Bola vytvorená s cieľom urýchliť prijatie zmysluplných politík týkajúcich sa ropy a plynu vo finančnom sektore. GOGEL 2024 poskytuje podrobné informácie o 1 769 spoločnostiach.
Je to databáza orientovaná na budúcnosť a ponúka širokú škálu metrík, ktoré umožňujú jej používateľom posúdiť plány expanzie ropných a plynárenských spoločností v upstream, midstream a energetickom sektore.
GOGEL tiež umožňuje používateľom identifikovať spoločnosti, ktoré nie sú v súlade so scenárom IEA pre čisté nulové emisie.
Okrem toho GOGEL upozorňuje na zapojenie spoločností do vybraných projektov s reputačným rizikom, ktoré zhoršujú násilné konflikty, spôsobujú obrovské sociálne a environmentálne škody alebo čelia súdnym sporom a odporu miestnych komunít.270 finančných inštitúcií v súčasnosti používa GOGEL na skenovanie svojich portfólií alebo na vývoj nových vylučovacích politík.
Mnohí akademici, novinári a organizácie občianskej spoločnosti tiež používajú GOGEL na hodnotenie, skúmanie a lepšie pochopenie ropného a plynárenského priemyslu. GOGEL je postavený na informáciách z firemných zdrojov údajov, ako sú výročné správy a prezentácie pre investorov, Rystad Energy a Global Energy Monitor.
GOGEL sa aktualizuje každú jeseň a bude sa časom rozširovať, aby pokryl ďalšie podsektory ropného a plynárenského priemyslu.
