Na planéte vzdialenej 124 svetelných rokov mohli vedci objaviť niečo, čo by mohlo prepísať učebnice dejepisu aj fyziky – známky mimozemského života. Nie, nejde o žiadnu konšpiračnú teóriu ani senzáciu vytrhnutú z kontextu. Tím vedcov z Cambridgeskej univerzity zverejnil výsledky, ktoré by mohli byť doteraz najpresvedčivejším dôkazom toho, že život mimo Zeme naozaj existuje.
Cieľom ich výskumu bola exoplanéta K2-18b, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka v „obývateľnej zóne“ – teda v ideálnej vzdialenosti, kde by mohla existovať voda v kvapalnom stave. A práve v jej atmosfére objavili chemické stopy molekúl, ktoré na Zemi vznikajú len za prítomnosti živých organizmov. Ak sa ich závery potvrdia, mohlo by ísť o historický míľnik vo vede. Ale ako to už v astronómii býva, nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá…
Chemické podpisy, ktoré poznáme len zo Zeme
Pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) analyzoval vedecký tím svetlo prechádzajúce atmosférou K2-18b a zachytil chemické stopy molekúl dimetylsulfidu (DMS) a dimetyldisulfidu (DMDS). Obe sú na Zemi produkované výhradne jednoduchými organizmami – najmä morským fytoplanktónom a niektorými baktériami. Ich prítomnosť teda vyvolala vlnu vzrušenia i skeptických otázok: Je to konečne dôkaz mimozemského života?
„Toto je doposiaľ najsilnejší signál, že tam vonku môže existovať život,“ povedal pre BBC profesor Nikku Madhusudhan, vedúci výskumného tímu. „Ak sa potvrdí, že tento plyn má biologický pôvod, mohlo by to znamenať, že planéta sa doslova hemží životom.“
Oceán mimo nášho sveta?
K2-18b je viac ako dvaapolkrát väčšia než Zem, a hoci sa nachádza v „obývateľnej zóne“ svojej hviezdy – teda v oblasti, kde by mohla existovať tekutá voda – nie je isté, čo presne sa pod jej atmosférou nachádza. Niektoré teórie hovoria o obrovskom oceáne, iné zas o roztavenej skale bez povrchu, čím by sa možnosť života prakticky vylúčila.
Profesor Madhusudhan a jeho tím však upozorňujú, že zaznamenané množstvo DMS je tisíckrát vyššie než na Zemi. V kombinácii s neprítomnosťou amoniaku (ktorý by voda pohltila, ale roztavená hornina nie) to nahráva hypotéze, že K2-18b skutočne ukrýva vodný svet plný mikroskopického života.
Prečo sa hladina morí zdvihne viac, ako si myslíme? Podľa vedcov prehliadame túto skutočnosť
Tri sigma nestačia, päť sigma rozhodne
Aj keď ide o fascinujúci objav, veda potrebuje viac než len nadšenie. Aktuálne výsledky dosiahli úroveň tri sigma, čo znamená 99,7 % istotu. Na to, aby sa mohol potvrdiť objav (v zmysle prísnych vedeckých kritérií), je potrebné dosiahnuť päť sigma, teda istotu vyššiu než 99,9999 %.
Podľa profesora Madhusudhana by ďalšie merania mohli prísť v priebehu jedného až dvoch rokov: „Ak sa naše dáta potvrdia, zmení to všetko, čo vieme o živote vo vesmíre.“
Veľké otázky, ešte väčšie „ak“
No hoci sú výsledky sľubné, mnohí vedci – vrátane tých, ktorí sa na výskume nepriamo podieľali – varujú pred unáhlenými závermi. Profesorka Catherine Heymansová z Edinburghskej univerzity upozorňuje, že prítomnosť DMS nemusí nevyhnutne znamenať život: „Na Zemi to produkujú mikroorganizmy, ale vo vesmíre sa dejú zvláštne veci. Možno ho vytvorili úplne iné, neživé procesy.“
Cambridgeský tím preto spolupracuje s ďalšími laboratóriami, aby zistili, či je možné DMS a DMDS vytvoriť aj nebiologickými reakciami. Ak by sa to podarilo, znížilo by to pravdepodobnosť, že tieto molekuly sú známkou života.
Historický míľnik alebo len ďalší omyl?
Takýchto „nádejných signálov“ už bolo v minulosti viac. Profesor Chris Lintott, známy astronóm a moderátor relácie The Sky at Night, to zhrnul presne: „Musíme byť opatrní. História hľadania života je plná falošných poplachov. Tento výskum je skôr súčasťou dlhého a vytrvalého úsilia pochopiť, čo sa vo vesmíre deje.“
Napriek všetkým pochybnostiam sa však K2-18b dostáva do centra pozornosti ako možný zlomový bod v dejinách astronómie. Ak by sa skutočne podarilo potvrdiť, že ide o biologický plyn, išlo by o prvý overený dôkaz života mimo našej planéty.
Čo bude ďalej?
Výskum publikovaný v The Astrophysical Journal Letters zanechal vedcov aj verejnosť v napätom očakávaní. Zostáva už len čakať na ďalšie údaje z teleskopu JWST a dúfať, že budú dostatočne presvedčivé. Ak áno, mohli by sme sa ocitnúť na prahu novej éry – éry, v ktorej už nebudeme klásť otázku, či sme vo vesmíre sami, ale kde všade ešte život existuje.
