Vedci varovali, že antarktickým zvieratám hrozí „spálenie slnkom“, pretože ozónová diera sa otvára dlhšie, a na vine by mohla byť zmena klímy, referuje portál Euronews.
Stav ozónovej vrstvy a jej vplyv na planétu
Plynný ozón tvorí ochrannú vrstvu v hornej stratosfére Zeme. Niektoré chemikálie – predovšetkým chlórfluórované uhľovodíky (CFC) používané ako chladivá – ju poškodzujú, a práve táto skutočnosť viedla v roku 1987 k významnému rozhodnutiu – vytvoreniu Montrealského protokolu.
Tento protokol sa všeobecne považuje za najúspešnejšiu zmluvu o ochrane životného prostredia na svete a podľa odborníkov OSN je ozónová vrstva na ceste k obnove v priebehu niekoľkých desaťročí.
Výzvy spojené s otvorením ozónovej diery nad Antarktídou
Ozónová diera, otvárajúca sa každý rok nad Antarktídou, sa v posledných rokoch uzatvára neskôr ako zvyčajne. Podľa novej štúdie uverejnenej v časopise Global Change Biology na tento problém najviac doplácajú živočíchy a rastliny.
Ozónová vrstva nad Antarktídou sa každú jar na južnej pologuli stenšuje, pretože klimatické zmeny. ako extrémne nízke teploty a vysoká oblačnosť zapríčiňujú to, aby sa v nej uskutočňovali chemické reakcie, ktoré poškodzujú ozón. Od roku 2020 sa však ozónové diery uzatvárajú neskôr, približne od polovice do konca decembra.
Dôsledky pre živočíchy a rastliny
Na jar je väčšina suchozemských rastlín a živočíchov chránená snehovou pokrývkou, zatiaľ čo morské živočíchy chráni rozsiahly morský ľad. Keďže však ozónová diera pretrváva až do antarktického leta, živočíchy sú vystavené škodlivému UV žiareniu.
Tieto lúče zvyšujú riziko rakoviny a šedého zákalu u ľudí a môžu spôsobiť podobné poškodenie očí tučniakov a tuleňov. Ide pravdepodobne o najzraniteľnejšiu časť ich tela, keďže vonkajšia vrstva srsti a peria odráža UV žiarenie alebo pôsobí ako bariéra.
Napríklad antarktické machy syntetizujú svoj vlastný druh ochranných látok proti slnečnému žiareniu. Môže to znieť odolne, ale ako povedala spoluautorka a biologička zaoberajúca sa klimatickými zmenami profesorka Sharon Robinsonová pre BBC News: „Ochrana pred slnkom vždy niečo stojí, kk vynakladajú machy energiu na ochranu pred slnkom, vynakladajú menej energie na rast.“
Zdá sa, že kril – drobné, hojné morské živočíchy na dne antarktického potravinového reťazca – sa presúva hlbšie do oceánu, aby sa vyhol UV žiareniu. To by mohlo zasiahnuť veľryby, tulene, tučniaky a iné morské vtáky, ktoré sa nimi živia.
Začiatok leta je pre mnohé živočíchy obdobím rozmnožovania, a tak extrémne vystavenie UV-B žiareniu môže zapríčiniť nižšiu reprodukciu. Vplyv UV žiarenia je potrebné skúmať v kombinácii s ďalšími účinkami klimatických zmien – najmä so zmenšujúcim sa morským ľadom.
