Staré plánovanie, slabé riadenie a miliardy eur premrhané ročne – správa, podľa portálu Euronews, odhaľuje závažné nedostatky v európskej elektrickej infraštruktúre. Bez rýchlej modernizácie ohrozuje ambiciózne klimatické ciele a energetickú bezpečnosť.
Európska sieť brzdí klimatické ciele
Európska elektrická sieť je technicky zastaraná a brzdí snahy o ukončenie využívania fosílnych palív. Podľa novej správy je v 16 krajinách na pripojenie do siete zablokovaných viac ako 1 700 gigawattov obnoviteľnej energie – solárnych a veterných projektov, ktoré čakajú v poradovníku.
Elektrické siete v Európskej únii jednoducho nestíhajú tempo, ktorým sa rozvíjajú obnoviteľné zdroje. To je vážny problém najmä v súvislosti s plánom EÚ, predstaveným len minulý týždeň, podľa ktorého má Únia do roku 2027 úplne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív.
Tieto zdroje majú byť nahradené domácou zelenou energiou, no bez rýchlej modernizácie elektrickej infraštruktúry to nebude možné.
Zastarané plánovanie brzdí Európku k zelenému prechodu
Správa organizácií Beyond Fossil Fuels, E3G, Ember a Institute for Energy Economics and Financial Analysis skúmala 32 prevádzkovateľov prenosových sústav (TSO) v 28 európskych krajinách. Zistenia sú alarmujúce – mnohí z týchto operátorov stále plánujú rozvoj sietí podľa zastaraných scenárov, ktoré sa opierajú o staré vládne ciele a neaktuálne predpoklady o vývoji trhu s elektrinou.
Podľa autorov správy takéto zastarané plánovanie a slabé riadenie vážne spomaľujú prechod Európy na obnoviteľné zdroje energie. Juliet Phillipsová z Beyond Fossil Fuels preto vyzýva vlády, aby urgentne odstránili tieto „zátky“ z plánovacích procesov. Len tak budú môcť operátori sietí efektívne pripájať nové projekty zelenej energie.
Zároveň navrhuje, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a ich regulátori dostali jasný klimatický mandát. Ten by ich zaviazal k dlhodobým investičným rozhodnutiam, ktoré posilnia budúcnosť európskych energetických systémov. „Je to jediný spôsob, ako sa oslobodiť od dovozu fosílnych palív a zároveň znížiť účty aj emisie,“ zdôrazňuje Phillipsová.
Kde to viazne?
V súčasnosti je v Európe zablokovaných viac ako 1 700 gigawattov (GW) projektov obnoviteľnej energie, ktoré čakajú na pripojenie do elektrickej siete. Ide o viac než trojnásobok kapacity, ktorú Európska únia potrebuje na dosiahnutie svojich energetických a klimatických cieľov do roku 2030.
Najviac projektov čaká na pripojenie v Spojenom kráľovstve – až 722 GW z veternej a solárnej energie. Fínsko má v poradovníku 400 GW, Taliansko 348 GW a Nemecko 70 GW.
V roku 2024 sa len v siedmich krajinách pre neschopnosť sietí prijať vyrobenú energiu premrhali investície v hodnote 7,2 miliardy eur. Reálne však môžu byť straty ešte vyššie, pretože viacerí operátori nemajú presné údaje o tom, ako často a v akom rozsahu museli obmedziť výrobu z obnoviteľných zdrojov – ani o nákladoch s tým spojených.
Z dostupných dát je však už teraz zrejmý rozsah problému: len v Nemecku bolo minulý rok obmedzených až 3,3 miliardy eur z veternej a solárnej výroby. V Španielsku sa v roku 2024 mohlo premrhať až 2,5 miliardy eur. Hoci výrobcovia dostali za neodoberanú energiu kompenzácie, dodatočné náklady často znášali samotní spotrebitelia.
Modernizácia je jedinou cestou
Správa varuje, že ak sa zásadne nezmení spôsob plánovania a regulácie elektrickej infraštruktúry, Európa sa môže ocitnúť v pasci takzvaného „sebanapĺňajúceho proroctva“. To znamená, že fosílny plyn bude pôsobiť ako nevyhnutné riešenie – nie preto, že by bol najlepší, ale preto, že siete nikdy neboli koncipované pre fungovanie na čisto obnoviteľných zdrojoch.
Aktuálne len päť prevádzkovateľov elektrických sietí plánuje úplnú dekarbonizáciu do roku 2035: EirGrid v Írsku, Energinet v Dánsku, Fingrid vo Fínsku, National Grid v Spojenom kráľovstve a Litgrid v Litve. Pritom až 13 európskych krajín má v rovnakom časovom horizonte oficiálne klimatické ciele, ktoré si vyžadujú čistú energetiku.
„Európska elektrická sieť sa nemodernizuje dostatočne rýchlo – a to sa musí zmeniť,“ upozorňuje Vilislava Ivanova, výskumná manažérka z organizácie E3G. Podľa nej je nevyhnutné, aby vlády vysielali prevádzkovateľom jasné politické signály, ktoré ich prinútia reálne napĺňať klimatické záväzky.
Ivanova zdôrazňuje, že len vďaka silnému politickému vedeniu, nezávislému manažmentu a dobre nastaveným stimulom sa dá zabezpečiť, že elektrické siete nebudú brzdou, ale motorom čistej a konkurencieschopnej energetickej budúcnosti Európy.
