Recyklácia už nie je len o plastoch, papieri či elektroodpade. Stále dôležitejšou témou sa stáva spracovanie fotovoltických panelov, ktorých množstvo na Slovensku rýchlo rastie. Pri príležitosti Svetového dňa recyklácie na tento problém upozorňuje organizácia zodpovednosti výrobcov elektrozariadení SEWA, a.s. S príchodom prvých dosluhujúcich panelov z obdobia tzv. solárneho boomu (2008 – 2010) nastáva obdobie ich recyklácie, na ktoré však Slovensko zatiaľ nie je úplne pripravené.
Spoločnosť SEWA v minulom roku zabezpečila zber a recykláciu viac ako tretiny všetkého elektroodpadu vyprodukovaného na Slovensku v roku 2024, čo predstavovalo rekordných takmer 25-tisíc ton. Súčasťou tejto bilancie bolo aj 4,4 tony fotovoltických panelov.
S rastúcim dopytom po solárnej energii však bude rásť aj potreba ich efektívnej recyklácie. SEWA preto predpokladá, že na Slovensku pribudne viac recyklačných prevádzok špecializovaných na spracovanie fotovoltických panelov.
Fotovoltika ako nový elektroodpad
Na Slovensku je momentálne nainštalovaných približne 100 000 ton fotovoltických panelov. Priemerná životnosť týchto zariadení je síce 25 rokov, no niektoré z nich už doslúžili a sú postupne odovzdávané na recykláciu.
„Recyklácia fotovoltických panelov ešte nie je v plnej miere rozvinutá. Jednak je pomer recyklovaných panelov voči predaným veľmi nízky, a zároveň zatiaľ nevieme všetky panely na Slovensku recyklovať. Dá sa však predpokladať, že so zvyšujúcim sa množstvom panelov určených na recykláciu budú vznikať aj nové prevádzky na ich recykláciu,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, a.s. Jozef Kozák.
Podľa neho by štát mohol využiť ustanovenia európskej smernice a adekvátne upraviť ciele zberu.
„V zákone o odpadoch a smernici EÚ je určený cieľ zberu elektroodpadu, vrátane fotovoltických panelov, na úrovni 65 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh na Slovensku v troch predchádzajúcich rokoch. Fotovoltické panely uvádzané na trh majú však oveľa dlhšiu životnosť, než je možnosť ich aktuálneho zberu. To má, samozrejme, pozitívny vplyv v rámci menšej ekologickej záťaže pri ich využívaní. Taktiež panely historicky uvádzané na trh pred rokom 2012 nespadajú pod Európsku smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení a je otázne, kto bude v skutočnosti ich likvidáciu zabezpečovať a financovať,“ dodáva Kozák.
Smernica o elektroodpade a recyklácia fotovoltiky
Smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z roku 2012 si kladie za cieľ prevenciu vzniku odpadu z elektronických zariadení, ich opätovné použitie a recykláciu.
Fotovoltické panely sú v nej definované ako elektronické zariadenia a vyžaduje sa pri nich účinnosť recyklácie na úrovni 85 %, pričom 80 % z recyklovaných materiálov musí byť znovu využitých.
Štandardné fotovoltické panely z kryštalického kremíka obsahujú približne 76 % skla (povrch panelov), 10 % polyméru, 8 % hliníka (rám), 5 % kremíka (slnečné články), 1 % medi a menej než 0,1 % ďalších kovov (striebro, cín a olovo). Súčasné recyklačné technológie umožňujú získať späť asi 90 % týchto surovín.
„Materiály získané pri recyklácii nefunkčných fotovoltických panelov sú používané napríklad pri výrobe penového skla, ktoré slúži ako izolant v stavebníctve. Vďaka recyklácii však získame aj časť vzácnych kovov, ako sú meď, striebro a hliník, ktoré môžu byť použité pri výrobe nových fotovoltických panelov a nemusia byť vyťažené,“ vysvetľuje Kozák.
