Výskumníci zistili, že 90 percent všetkých klimatických katastrof je spôsobených buď nadbytkom, alebo nedostatkom vody. Nová správa odhalila, že 100 najľudnatejších miest na svete je čoraz viac vystavených riziku záplav a sucha, referuje portál Euronews.
Výskum organizácie WaterAid spolu s odborníkmi z britských univerzít v Bristole a Cardiffe ukázal, že európske mestá čoraz viac vysychajú.
Medzi najviac postihnuté patrí Madrid, ktorý sa umiestnil na druhom mieste zo 49 vysychajúcich miest, a Londýn, ktorý skončil na 44. mieste.
Štúdia tiež zistila, že takmer každé piate skúmané mesto čelí prudkým výkyvom medzi záplavami a suchami, čo vedci nazývajú „klimatický bič“.
Okolo 20 % miest zaznamenalo zásadnú zmenu z jedného extrému do druhého, čo sa označuje ako „klimatické preklápanie hrozieb“.
„Zistenia našej štúdie ilustrujú, akým rôznym a dramatickým spôsobom sa prejavuje zmena klímy po celom svete – neexistuje univerzálne riešenie,“ vysvetľuje poluautorka štúdie Katerina Michaelides, profesorka hydrológie suchých oblastí na University of Bristol

Európske mestá zažívajú klimatické hrozby
Správa ukázala, že všetky skúmané európske mestá zaznamenali v posledných 42 rokoch trend postupného vysychania.
Mestá ako Londýn, Paríž, Berlín, Štokholm a Istanbul sa v dôsledku toho môžu stretávať s častejšími a dlhšími obdobiami sucha.
Niektoré európske mestá zároveň zažívajú výrazné klimatické zmeny, známe ako „klimatické preklápanie hrozieb“. Najmä Barcelona a Madrid prešli výrazným posunom z vlhkého na suché podnebie.
Globálne sa približne 13 % miest mení na extrémne vlhké podnebie, zatiaľ čo ďalších 7 % sa posúva smerom k extrémne suchým podmienkam.
„Miesta, ktoré boli v minulosti mokré, sa stávajú suchými a naopak. Iné miesta sú teraz čoraz viac vystavené extrémnym záplavám aj suchám. Hlbšie pochopenie lokalizovaných klimatických hrozieb môže pomôcť pri inteligentnejšom a na mieru šitom plánovaní v hlavných mestách,“ dodáva Michaelides.

Európa čelí nedostatku vody
Štúdia tiež skúma sociálne a vodné infraštruktúrne zraniteľnosti jednotlivých miest a porovnáva ich s novými údajmi o klimatických hrozbách za posledných 40 rokov. Cieľom je určiť, ktoré mestá sú najviac ohrozené extrémnymi klimatickými zmenami a zároveň najmenej pripravené na ich zvládanie.
Medzi analyzované faktory zraniteľnosti patria napríklad chudoba či zastarané alebo nedostatočné vodné a odpadové systémy.
Silné záplavy v mestách môžu poškodiť sanitárne zariadenia, čo môže viesť k šíreniu nebezpečných chorôb, ako sú cholera a týfus. Naopak, počas období sucha môže nedostatok vody spôsobiť, že milióny rodín zostanú bez prístupu k základným vodným zdrojom.
„Keď sa mení charakter a intenzita prírodných hrozieb, ich dopady na mestské komunity budú významne formované sociálnymi a infraštruktúrnymi zraniteľnosťami,“ vysvetľuje Dr. Sean Fox, docent globálneho rozvoja na University of Bristol a spoluautor štúdie.
„Inými slovami, riziko nie je len o pravdepodobnosti výskytu záplavy či sucha, ale aj o tom, ako sú komunity pripravené na zvládanie týchto hrozieb.“
Správa upozorňuje, že európske mestá, ako Barcelona, Berlín a Paríž, čelia väčšiemu riziku ako mestá v Severnej Amerike a Austrálii. Dôvodom je zastaraná vodná a odpadová infraštruktúra, ktorá môže obyvateľov miest vystaviť väčším hrozbám.

Až 90% všetkých klimatických katastrof vzniká v spojitosti s vodou
Od nedávnych období sucha v mestách ako Madrid a Kapské Mesto až po rozsiahle záplavy v Bangladéši a Pakistane – organizácia WaterAid upozorňuje, že 90 % všetkých klimatických katastrof je spôsobených buď nadbytkom, alebo nedostatkom vody.
Varuje, že poveternostné katastrofy, ako sú záplavy a suchá, sa za posledných 50 rokov vyskytujú štyrikrát častejšie.
Tento trend vytvára enormný tlak na prístup k vode a sanitárne systémy, pričom zároveň sťažuje komunitám a ekonomikám schopnosť pripraviť sa, zotaviť sa a prispôsobiť sa klimatickým zmenám.
Vzhľadom na globálne škrty v humanitárnej pomoci organizácia WaterAid vyzýva svetové vlády, multilaterálne banky a súkromný sektor, aby spolupracovali na uvoľnení investícií a realizácii riešení na zvládanie klimatických zmien a vodných kríz.
„Teraz musíme premeniť záväzky na činy – lídri musia budovať a investovať do systémov po celom svete, ktoré dokážu odolať extrémnemu počasiu a zabezpečiť, aby čistá voda naďalej tiekla na celom svete,“ uvádza Tim Wainwright, výkonný riaditeľ WaterAid UK.
