Za posledné dve desaťročia stmavla viac než pätina oceánov na Zemi, čo vedci považujú za vážne ohrozenie morského života. Znižovanie množstva svetla v tzv. horných svetelných vrstvách oceánu, kde žije väčšina morských organizmov, môže narušiť potravinové reťazce, ohroziť rybolov a oslabiť schopnosť oceánov regulovať klímu, referuje The Guardian.
Viac ako pätina oceánov stmavla
V rozsiahlom vedeckom výskume vedci upozorňujú na alarmujúci jav: viac ako jedna pätina svetového oceánu stmavla medzi rokmi 2003 a 2022. Tento dramatický úbytok svetla v horných vrstvách oceánu — tzv. fotických zónach — môže mať závažné dôsledky pre morské ekosystémy, globálny rybolov a kľúčové prírodné procesy.
Družicové merania spolu s numerickým modelovaním ukázali, že zhruba 75 miliónov štvorcových kilometrov oceánskej plochy — čo zodpovedá kombinovanej rozlohe Európy, Afriky, Číny a Severnej Ameriky — sa v posledných dvoch desaťročiach výrazne zatmavilo. Práve v týchto horných vodných vrstvách žije približne 90 % všetkých morských druhov.
„Ide o skutočný dôvod na znepokojenie,“ vyhlásil Dr. Thomas Davies, morský ochranár z Plymouthskej univerzity. „Tieto zmeny môžu výrazne ovplyvniť stabilitu oceánskych ekosystémov a ovplyvniť aj kolobeh uhlíka a živín v moriach.“
Fotosyntéza pod hrozbou: Svetlo preniká čoraz menej
Vo vrchných vrstvách oceánu, kam ešte preniká slnečný svit dochádza k fotosyntéze mikroskopických organizmov – fytoplanktónu, ktorý tvorí základ morských potravinových reťazcov a produkuje približne polovicu celosvetového kyslíka. Tieto zóny však svetlo prestáva dostatočne prenikať, a to najmä v oblastiach so zvýšeným výskytom sedimentov, živín alebo zmenenou oceánskou cirkuláciou.
Štúdia ukázala, že v 9 % svetového oceánu sa fotické zóny zmenšili o 50 metrov, a v 2,6 % dokonca až o 100 metrov. Najvýraznejšie zmeny boli zaznamenané v oblastiach ako Južný oceán alebo Golfský prúd pri Grónsku, kde sa mení oceánska cirkulácia pod vplyvom globálneho otepľovania.
Svetlo ovplyvňuje ekosystémy
Zaujímavosťou je, že hoci väčšina oceánu stmavla, približne 10 % (37 miliónov km²) zaznamenalo za posledných 20 rokov zosvetlenie. Napríklad západne od Írska vedci zaznamenali značné rozjasnenie oceánskej vody, hoci ďalej na otvorenom mori sa voda opäť zatmavuje.
„Morské organizmy sú od svetla závislé takmer v každom aspekte svojej existencie — pri love, rozmnožovaní aj pri synchronizácii biologických cyklov,“ vysvetlil Davies. „Keď sa voda zatemňuje, sú nútené presúvať sa bližšie k hladine, kde je menej miesta a väčšia konkurencia.“
Profesor Oliver Zielinski z Leibnizovho inštitútu pre výskum Baltského mora upozorňuje, že tmavnutie oceánov je „znepokojujúcim trendom“, ktorý môže narušiť potravinové reťazce, zmeniť rozšírenie druhov a oslabiť schopnosť oceánu udržať biodiverzitu a regulovať klímu. Osobitne zraniteľné sú podľa neho pobrežné vody, ktoré sú najviac ovplyvnené ľudskou činnosťou.
