Prvý objav o prítomnosti vody na Mesiaci sa uskutočnil v roku 2009, kedy sa našli stopy tejto vzácnej tekutiny v tienistých ľadových oblastiach Mesiaca a na jeho póloch.
Vďaka analýze dát z Moon Mineralogy Mapper z roku 2018 vedci zistili, že na povrchu mesiaca sa naozaj nachádza voda v zamrznutom skupenstve, no je jej oveľa viac.
Značné množstvo sa jej podľa štúdie z Brown University skrýva v mesačnej hornine.
Voda na Mesiaci skrytá pod povrchom
„Na rozdiel od vody na mesačných póloch, ktorá môže byť spôsobená dopadom vodíka na mesiac so slnečným vetrom, sa voda v mesačnom plášti mohla objaviť už v ranom štádiu formovania satelitu,“ uviedol geológ z Brown University Ralph Milliken.
V štúdii publikovanej v časopise Nature Geoscience Milliken a jeho tím opisujú svoju analýzu pyroklastických usadenín, horniny, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorila v dôsledku sopečných erupcií. Na analýzu vedci použili údaje zozbierané spektrometrom spomínaného Moon Mineralogy Mapper indickej vesmírnej orbitálnej lunárnej sondy Chandrayaan-1.
Eutrofizácia vody a jej negatívny dopad na ekosystém
„Naše výsledky ukazujú, že prakticky všetky pyroklastické usadeniny obsahujú vodu. Zdá sa, že ide o charakteristický znak vyvretého materiálu, ktorý sa dostal na povrch z lunárnych hlbín. Z toho môžeme vyvodiť záver, že hlavná časť mesačného plášťa môže byť ´vlhká´,“ hovorí Milliken.
Aké veľké zásoby vody mohli skončiť pod povrchom Mesiaca, je pre vedcov stále záhadou. Podľa Millikanovho tímu tam mohla byť dopravená „v dôsledku nejakého silného prenikavého úderu“. Presnejšie povedané, riešenie tejto problematiky by nám mohlo pomôcť vysvetliť, ako sa voda dostala na našu planétu.
Vzácna tekutina i na slnečnej strane
V roku 2020 prišiel ďalší prevratný objav. Dovtedy sa totiž predpokladalo, že voda sa môže na povrchu mesiaca udržať iba v tienistých oblastiach, inak by sa mohla vplyvom slnečného žiarenia odpariť. Vďaka stratosférickému infračervenému teleskopu Sofia sa objavila voda aj na osvetlenom povrchu mesiaca. Voda sa našla v blízkosti krátera Clavius, ktorý patrí medzi najväčšie a je tiež viditeľný voľným okom aj zo Zeme.
Ako vodu z Mesiaca využiť
Objav vody na Mesiaci vyzerá ešte zaujímavejšie na pozadí potenciálu budúcej kolonizácie mesiaca a mimo neho.
„Bude oveľa jednoduchšie ťažiť vodu z hornín, ako získať prístup k údajne vodnému ľadu v tmavých oblastiach mesačných pólov. Voda je príliš ťažká, a preto bude veľmi nákladné dopraviť ju do vesmíru. Prítomnosť vody na Mesiaci však môže pomôcť predĺžiť pobyt na jeho povrchu. Nemusíme aspoň túto životodarnú tekutinu nosiť so sebou zo Zeme,“ hovorí vedec.
Základňa na Mesiaci pre budúce misie na Mars
Voda na tomto obežníku Zeme umožňuje tiež príležitosť vybudovať základňu na Mesiaci pre budúce misie NASA na Mars, ktorých vývoj už prebieha. „Čím skôr a presnejšie zistíme, koľko vody tam je, tým presnejšie dokážeme posúdiť procesy, ktoré sú za to zodpovedné, ako aj úroveň užitočnosti týchto ložísk pre budúce vesmírne misie ľudí,“ uzavrel Milliken.
