Vyjadrenia povrchných klimatických aktivistov často skĺzavajú do osobných prejavov bez zodpovednosti za obsah - VIDEO

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ján Rapan počas rozhovoru pre agentúru SITA.
Ján Rapan počas rozhovoru pre agentúru SITA. Foto: SITA.
Tento článok pre vás načítala AI.

Téma klimatickej zmeny, o ktorej sa v spoločnosti čoraz viac rozpráva, je fascinujúca, zároveň frustrujúca a trocha aj desivá.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že o nej vieme všetko. Veď, kto dnes nepočul o uhlíkovej stope a skleníkových plynoch, alebo dôležitosti recyklácie. Čím viac sa o klimatickej zmene rozpráva, tým viac sa ukazuje, že mnohí rozumejú len časti problému. A v tom sa skrýva možno aj kameň úrazu.

O tejto téme povedal viac v štúdiu agentúry SITA Ján Rapan, viceprezident organizácie international Climate Adaptation Research Institute (iCARI), ktorá sa venuje výskumu klimatickej adaptácie a na Slovensku organizuje aj medzinárodné konferencie s názvom Klimaticky odolnejšie mestá.

Fascinujúce a zároveň frustrujúce

Rapan tvrdí, že diskusia o klimatickej zmene, fascinujúcej a zároveň frustrujúcej téme, často skĺzava do osobných prejavov bez zodpovednosti.

„Téma klimatickej zmeny už degradovala na ‚krčmovú‘ diskusiu,“ uviedol, prirovnávajúc debaty ku komentárom fanúšikov, ktorí z tribún predkladajú názory bez zodpovednosti a hlbšieho chápania problematiky.

Vedec dodal, že demokracia umožňuje slobodu prejavu. Akurát mnoho ľudí zabúda, že tá demokracia je aj o prevzatí zodpovednosti za ten osobný prejav. Toto sa podľa neho prenieslo aj do diskusie o klimatickej zmene. Rapan poukázal na príklad v organizáciách, kde sú stanovené určité role, kto sa čomu venuje.

„Napríklad účtovníci sa venujú práve tomu, ako zaúčtovať veci správne, aby to bolo korektné. Čiže prenechávame tým účtovníkom, aby sa k tomu vyjadrili, ako to najvhodnejšie urobiť a nenechávame sústružníka, aby prišiel a povedal tomu účtovníkovi, ako to má robiť,“ dodal Rapan s tým, že podobne by sme mali začať prijímať aj fakt, že v prípade klimatickej zmeny tiež diskusia môže byť. Akurát by mala byť zohľadnená úroveň tej diskusie.

Nesmieme byť povrchní

Vedec dodáva, že ľudia majú potrebu vyjadrovať sa k tejto téme, pretože potrebujú v rámci sociálnych sietí ukázať, že patria do určitej skupiny ľudí, ktorá má podobné názory. „Chcú očariť týchto ľudí, veď to je normálne a prirodzené,“ hovorí.

Nenormálne sa to podľa neho stáva v tom, keď tí ľudia začínajú o klimatickej zmene rozprávať z pohľadu faktov, ktoré faktami nie sú, ani nikdy nebudú.

Rapan zdôrazňuje, že hoci klimatická zmena zasahuje každého z nás, mnoho ľudí zabúda na potrebu niesť zodpovednosť za svoje prejavy. Ako už spomenul, s príchodom sociálnych médií začali ľudia vytvárať skupiny, ktoré šíria často nevedecké názory na túto tému. „Mnoho ľudí prijíma zovšeobecnenia a zjednodušenia určitých informácií, lebo sú pre nich lepšie stráviteľné,“ hovorí vedec.

Podľa neho je dôležité začať s dôkladným štúdiom problematiky, pretože jednoduché poznanie termínov ako „uhlíková stopa“ nestačí na pochopenie komplexnosti klimatických zmien. „Ak by som sa chcel stať atómovým vedcom, tak sa ním nestanem len preto, že budem vedieť o tom, že existujú atómy,“ ilustruje potrebu hlbokého porozumenia.

„Môj pohľad, ktorý môžem povedať k tomu, je uvedomenie si, čo všetko neviem. A, že je toho oveľa viac, ako toho, čo všetko viem,“ objasnil Rapan. Vysvetlil, že vo veciach by sme mali byť konkrétni.

„Na to, aby sme boli konkrétni, tú doménu musíme poznať. A nesmieme byť povrchní. Nemôžu nám stačiť len základné informácie, aby sme sa potom následne prilepili kdesi k betónu, alebo zničili nejaké umelecké predmety a prostriedky a ukázali tým, že je tu klimatická kríza. Klimatická kríza je pomenovanie od novinárov. Máme tu klimatickú zmenu,“ zdôraznil vedec.

Klimatická zmena existovala aj pred ľudskou civilizáciou

Ľudia by si mali uvedomiť, že nevedomosť o klimatickej zmene je oveľa väčšia, ako si často myslia. „Snaha dozvedieť sa viac má otvoriť diskusiu a naučiť sa pýtať, aby sme získavali odpovede,“ povedal Rapan.

Podľa neho je klimatická zmena fascinujúca aj desivá téma, ktorú často ovplyvňuje „bordel“ informácií na internete, čo vedie k rozpolteným stavom, kto má vlastne pravdu. „Pravda ako univerzálny nástroj neexistuje, pretože pravdu má každý z nás,“ tvrdí.

Klimatická zmena existovala aj pred ľudskou civilizáciou. „Sú tu prirodzené cykly, ktoré má príroda zabehnuté,“ dodal Rapan. Sopky, oceány či El Niňo sú príklady javov, ktoré ovplyvňujú klímu.

Ľudia podľa Rapana prispeli k urýchleniu týchto procesov svojimi aktivitami, počínajúc priemyselnou revolúciou a rastúcim počtom obyvateľov.  „Klimatickú zmenu sme nespôsobili len my. Je to nevedomosť tvrdiť opak,“ vysvetlil Rapan, ktorý strávil 15 rokov štúdiom tejto komplexnej problematiky.

Vyzýva preto na hlbšie a dlhodobé štúdium klimatickej zmeny s cieľom pochopiť komplexnosť a interdisciplinárnosť tohto problému. Iba tak sa môžu postupne vytrácať názory, ktoré sú poväčšine zapríčinené povrchnou znalosťou domény.

Stanovené role

Podľa Rapana je emócia pri diskusii normálna vec. Na jednej strane je človek pripravený diskutovať na odbornej úrovni, a na druhej strane sa nachádza človek alebo skupina ľudí, ktorá na to vôbec nie je ani pripravená.

„A to je ten problém, ktorý sme na začiatku našej diskusie pomenovali, že diskutovať, áno a ktokoľvek, avšak hľadať riešenia by mali ľudia, ktorý sú hlboko v tejto téme. Predsa hospodársku krízu nedáme riešiť kuričovi. To neznamená, že nejakým spôsobom nimi opovrhujem. Ale máme predsa stanovené role v organizáciách, kto sa čomu venuje. Aj v prípade klimatickej zmeny, by sme sa mali takto tomu venovať,“ myslí si vedec.

Hovorí, že to musíme robiť zodpovedne, lebo pokiaľ to nebudeme robiť zodpovedne, tak prídeme k podkladom, ktoré nás odsunú úplne inam.

Pri téme klimatickej zmeny dodáva, že sa určite treba oslobodiť od povrchnosti. „Ja mám klimatický aktivizmus rád, pokiaľ nie je povrchný. Veď klimatický aktivizmus môže priniesť nové pohľady, nové možnosti. My tu však potrebujeme naozaj širokú, ale odbornú diskusiu. Tú krčmovú ponechajme v krčme. A neriešme tu moralizujúco, že ak toto neurobíme, tak naše deti zomrú a neviem čo všetko. Robme to preto, pretože chceme tým našim deťom urobiť lepšiu budúcnosť, ale musíme to stavať na odborných poznatkoch,“ uzavrel Rapan.

>>> Celý rozhovor s Jánom Rapanom

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Rapan
Firmy a inštitúcie ICARI International Climate Adaptation Research Institute