Možno si to ani neuvedomujeme, ale význam zálohovania a hlavne jeho dopady na kvalitu nášho životného prostredia sú veľmi pozitívne a neoceniteľné. A to je hlavný dôvod, prečo sa Správca zálohového systému rozhodol si týmto spôsobom každoročne symbolicky pripomínať, zdôrazňovať a vysvetľovať jeho prínos.
Zálohovanie je kľúčom k efektívnejšej recyklácii
Vracaním jednorazových nápojových obalov do zálohového systému Slováci prispievajú k efektívnejšiemu spracovaniu použitých plastových fliaš a plechoviek. Každý spotrebiteľ, ktorý vráti takýto obal späť na odberné miesto, má garanciu, že tieto suroviny neskončia ako odpad, ale dostanú druhú šancu stať sa novým nápojovým obalom.
Zálohovaním vratných nápojových obalov je zabezpečené, že sa tieto použité obaly vrátia späť do výrobného systému v čo najčistejšej forme, čo umožní ich opätovné využitie na výrobu nových obalov, namiesto toho, aby skončili na skládke alebo vyhodené v prírode.
Tento proces uzatvára takzvaný materiálový cyklus, vďaka čomu šetríme prírodné zdroje, znižujeme množstvo odpadu a prispievame k čistejšiemu prostrediu. A práve v tom spočíva podstata cirkularity – namiesto jednorazového použitia je možné nápojové obaly použiť znova a znova.
Maximálnou snahou Správcu zálohového systému je preto udržiavať vysokú mieru návratnosti použitých nápojových obalov, aby sme mohli efektívne šetriť prírodné zdroje. Každá vrátená fľaša či plechovka nie je len obyčajný odpad, ale hodnotný a cenný materiál, ktorý môže ďalej poslúžiť.
Aké sú fakty o zálohom systéme?
Zálohovanie je nástroj, ktorý pomáha vrátiť a vyzbierať viac ako 90 % plastových fliaš a plechoviek;
darovanie zálohovaného obalu v národných parkoch prispieva k zníženiu množstva voľne pohodeného odpadu v prírode a k ochrane a rozvoju týchto parkov;
zálohovanie využíva princíp obehového hospodárstva – uzavretia materiálového kruhu „z fľaše do fľaše“ a „z plechovky do plechovky“, čím šetrí prírodné zdroje;
zálohovanie bolo spustené 1. januára 2022;
zálohujú sa všetky plastové a kovové jednorazové nápojové obaly od 0,1 do 3 litrov, s výnimkou mlieka, nápojov s obsahom mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu;
zálohované obaly majú na etikete veľké „Z“ v recyklačných šípkach a text „ZÁLOHOVANÉ“;
výška zálohu je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, 15 eurocentov;
spotrebiteľ pri kúpe nápoja zaplatí záloh 15 eurocentov, ktorý je uvedený na cenovke alebo oddelene na výveske;
záloh je spotrebiteľovi vrátený po odovzdaní nápojových obalov v odbernom mieste;
zálohované obaly na nápoje sa vo väčšom obchode vracajú do odberného automatu – zálohomatu, v prípade menších potravín pri pokladni, kde sa načítajú cez ručný skener;
zálohované obaly sa vracajú nestlačené, s vrchnákom a čitateľným čiarovým kódom;
v zálohovom systéme je zaregistrovaných vyše 3 545 odberných miest;
72 % odberných miest je automatizovaných, t. j. využíva na odber zálohovaných nápojových obalov zálohomaty;
65 % predajní sa do odbernej siete zapojilo dobrovoľne, nemajú zákonnú povinnosť stať sa odberným miestom.
Vzdelávanie mladých je základom
Zálohovanie sa netýka len plastových fliaš a plechoviek. Je to aj o ľuďoch a ich postojoch. Práve preto sa Správca zálohového systému rozhodol zamerať na výchovu a vzdelávanie mladých generácií. V rámci tejto misie realizuje množstvo edukačných projektov, ktoré sa zameriavajú na deti a mládež po celom Slovensku.
O detailoch aktivít spojených so zálohovním a ich dopadoch na spoločnosť sme sa porozprávali s Mariánom Áčom, riaditeľom zálohového systému.
Čo sa v rozhovore dozviete?
prečo je dôležité začať so vzdelávaním o zálohovaní už od predškolského veku,
ako deti vnímajú triedenie a prečo interaktívna forma vzdelávania funguje,
aký dopad majú edukačné aktivity na správanie detí,
ako možno spájať zálohovanie s pomocou ľuďom v núdzi,
a prečo je každá vrátená fľaša príležitosťou pomôcť nielen prírode, ale aj spoločnosti
Prečo ste sa rozhodli osloviť školy a deti ako cieľovú skupinu pri budovaní povedomia o zálohovaní?
Pretože si myslíme, že vzťah k akýmkoľvek pozitívnym hodnotám a návykom, je potrebné u ľudí vytvárať postupne, od mladého veku. To platí pri všetkom dôležitom. Preto to vnímame ako obrovskú výzvu. Vzdelávanie o zálohovaní v mladom veku podporuje vytváranie správnych návykov, ktoré môžu následne ovplyvniť aj širšie okolie – rodičov, starých rodičov či kamarátov.
Snažíme sa preto oslovovať všetky vekové kategórie, od predškolákov až po vysokoškolákov, pričom obsah a forma sú prispôsobené ich veku, vedomostiam a záujmom. Edukácia je nielen našou zákonnou povinnosťou, ale aj záväzkom budovať informovanú, zodpovednú a ekologicky uvedomelú spoločnosť.
Ako deti reagujú na interaktívne a zážitkové formy výučby o triedení a odpadoch?
Aktivity realizované v spolupráci so školami, samosprávami a partnermi nám jednoznačne ukazujú, že zábavná a interaktívna forma vzdelávania je správnou voľbou. Spolupráce v rámci projektov ako DISKO-turné Mira Jaroša, Letíme k vám so Spievankovom či Ekomuzikál Odpad je poklad majú u detí obrovský ohlas.
Deti sa hravou formou učia, ako triediť, zálohovať a správať sa zodpovedne k prírode. Veľmi sa nám osvedčila forma vzdelávania s OZV NATUR-PACK a Združením miest a obcí Slovenska v projekte Škola zálohovania a triedenia. Od spustenia projektu na jeseň 2024 sme zrealizovali vzdelávacie predstavenia pre takmer 2-tisíc detí.
Navštívili sme napríklad Partizánske, Zvolen či Trebišov. Žiakom či študentom všetkých úrovní vzdelávania poskytujeme možnosť nahliadnuť do zákulisia zálohového systému, aby cez ukážku ako funguje systém v praxi, lepšie porozumeli obehu recyklovaného materiálu a prínosom systému pre prírodu.
Viete už teraz odhadnúť, ako sa edukačné programy premietli do zmeny správania detí?
Máme spätnú väzbu priamo z terénu – z kvízov, rozhovorov po predstaveniach, ale aj od učiteľov. Deti nielenže chápu, ako systém funguje, ale samy prichádzajú s nápadmi, ako triediť a zálohovať aj v samotnej škole. Oceňujeme, keď pedagógovia túto tému aktívne rozvíjajú a vedú deti k tomu, aby sa do zálohovania prirodzene zapojili.
Ako sa vám darí motivovať deti, aby sa do týchto aktivít zapájali dlhodobo?
Kľúčom je kontinuita vo vzdelávaní a prepojenie zálohovania s reálnymi výsledkami – napríklad podpora školských projektov. Ako som už spomenul, pri informovaní a vzdelávaní sa zameriavame na deti a mládež všetkých vekových skupín. Povedomie o zálohovaní tak budujeme postupne a celoplošne.
Podujatia v rámci projektu Škola zálohovania a triedenia sa realizujú v rôznych mestách a našim cieľom je s projektom prejsť celé Slovensko. Od západu na východ, od severu a juh. Taktiež pre žiakov a študentov organizujeme exkurzie do nášho moderného Triediaceho centra v Kočovciach, kde majú možnosť vidieť proces spracovania vyzbieraných obalov.
Zároveň sa snažíme o rozširovanie portfólia projektov a formátov pre vzdelávanie tak, aby pokrývali všetky úrovne škôl. Novinkou sú v tomto smere metodické materiály a pracovné listy pre pedagógov a žiakov stredných škôl.
V ktorých regiónoch ste zatiaľ zaznamenali najväčší záujem o edukačné aktivity?
Záujem o edukačné aktivity o zálohovaní vnímame naprieč celým Slovenskom. Našou snahou je, aby sme rovnomerne oslovovali všetky regióny. Vďaka spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, ako aj s jednotlivými školami a partnermi vzdelávame na celom Slovensku.
Ako môžeme pomocou zálohovania pomôcť aj ľuďom, ktorí sú v ťažšej životnej situácii?
Skúsenosti zo zahraničia nám hovoria, že je veľmi dôležité sa zamerať aj na tú časť verejnosti, ktorá môže zálohovanie vnímať ako nástroj nesúci v sebe verejnoprospešný a charitatívny rozmer. To znamená nástroj, prostredníctvom ktorého budú mať občania možnosť darovať financie z vrátených zálohovaných obalov práve na verejnoprospešné, alebo dobročinné účely.
Už dnes sme svedkami, že jednotlivci, ale aj skupiny obyvateľov zastrešených či už zanieteným starostom, primátorom, riaditeľom školy, alebo zástupcom cirkevnej obce organizujú vo svojom okolí verejné zbierky zálohovaných obalov, výnos z ktorých potom venujú na konkrétny účel.
A presne tieto aktivity chceme podchytiť a dať im takpovediac dostatočne veľký priestor. Plánuje osloviť na spoluprácu hlavne mestá a obce, prostredníctvom ktorých by sme dokázali jednoznačne definovať odberné miesta vhodné na tento účel a zároveň adresne poskytovať finančný výnos z takto vyzbieraného zálohu na dobročinné účely.
Tu totiž platí, že každý jeden vyzbieraný zálohovaný obal dokáže pomôcť – a to nie len prírode, ale aj človeku v núdzi, ktorý takúto pomoc možno uvíta a potrebuje ju.
Ako príklad uvediem obec Skalité, ktorá prostredníctvom špeciálnych nádob v obci pomáha cez miestnu charitu ľuďom v ťažkej životnej situácii. V obci sú umiestnené nádoby, do ktorých občania môžu zaniesť prázdne zálohované obaly, záloh im nie je vrátený a takto ho darujú na daný účel.
Čo rozhoduje o tom, kam sa darované zálohy napokon dostanú?
O využití zálohu rozhoduje organizátor takejto zbierky. Môže ísť napríklad o mesto, obec, školu, cirkev, alebo charitatívnu organizáciu. Účel využitia je preto buď verejnoprospešný, alebo charitatívny. Správca zálohového systému pri nastavovaní týchto iniciatív poskytuje len technickú a komunikačnú podporu.
Ako ľudí motivovať, aby sa vzdali zálohu v prospech dobrej veci a akú úlohu v tom zohrávajú samosprávy a miestne iniciatívy?
Myslíme si a potvrdzujú to aj skúsenosti zo zahraničia, že keď ľudia vnímajú, že výťažok zo zálohovaných obalov pomohol napríklad zabezpečiť školské pomôcky, opraviť detské ihrisko, kultúrnu pamiatku, alebo pomohol podporiť rôzne dobročinné aktivity, stotožnia sa s danou myšlienkou a radi prispejú.
Slováci vedia pomáhať. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú samosprávy, miestne občianske iniciatívy a charitatívne organizácie, ktoré dokážu vyhodnotiť, kde je pomoc najviac potrebná a zároveň sú schopné komunikovať informáciu dôveryhodne a ľudsky.
Prečo je dôležité, aby sa ekologické návyky prenášali aj do prírody a chránených území?
Práve príroda a chránené územia národných parkov sú miestom, kde vnímame dopady nezodpovedného správania najviditeľnejšie. Voľne pohodená plastová fľaša, alebo plechovka neznečisťuje len samotné prírodné prostredie, ale predstavuje aj premárnenú príležitosť na jej opätovné využitie v materiálovom kolobehu.
V spolupráci s našimi partnermi – Správami národných parkov a miestnymi samosprávami preto rozširujeme špeciálne nádoby na zber zálohovaných obalov do turisticky vyťažených lokalít, kde ľudia môžu vhodiť a tým pádom darovať obaly na zveľaďovanie národných parkov a chránených území.
Podporujeme tým nielen čistotu prírody, ale aj cirkulárnu ekonomiku v súlade s princípom kolobehu materiálu a teda „z fľaše do fľaše, z plechovky do plechovky“.
Ako hodnotíte reakcie návštevníkov národných parkov na možnosť zálohovať priamo v prírode?
Spätná väzba je pre nás mimoriadne dôležitá, nakoľko na základe nej vieme lepšie a efektívnejšie nastavovať zálohový systém. Ľudia oceňujú, že majú možnosť zbaviť sa prázdneho obalu ekologicky a zároveň podporiť dobrú vec.
V súčasnosti je v prírode osadených už 25 špeciálnych nádob, ktoré sú odolné aj voči útokom medveďov. Celkovo sa prostredníctvom týchto nádob v minulom roku podarilo vyzbierať takmer 18-tisíc zálohovaných obalov, ktoré boli určené na zveľadenie našich národných parkov.
Vďaka týmto aktivitám nielen znižujeme množstvo voľne pohodeného odpadu v chránených územiach, ale rovnako tak posilňujeme environmentálne povedomie u širokej verejnosti.
Aké výzvy prináša zber v prírodnom prostredí z technického hľadiska?
Na to, aby sme mohli umiestniť zberné nádoby do národných parkov či lesných oblastí, sme museli vyvinúť špeciálne riešenie. V roku 2023 sme v spolupráci so Zásahovým tímom pre medveďa hnedého otestovali nové typy zberných nádob priamo v ZOO Bojnice.
Tieto nádoby sú navrhnuté tak, aby boli bezpečné, stabilné, a zároveň odolné voči pokusom o ich otvorenie. Výsledky testov potvrdili, že nádoby obstáli aj v náročných podmienkach. Vďaka tomu dnes môžeme bezpečne a zodpovedne umiestňovať špeciálne zberné nádoby do turisticky atraktívnych oblastí.
Čo ukázali doterajšie skúsenosti z parkov – na čo ľudia najviac reagujú?
Rozširovanie siete alternatívnych odberných miest v chránených prírodných územiach je súčasťou nášho dlhodobého strategického úsilia ako umožniť čo najjednoduchšie vrátenie zálohovaných nápojových obalov, chrániť prostredie okolo nás a predchádzať vzniku voľne pohodeného odpadu v prírode.
Ako informujete návštevníkov o možnostiach prispieť k ochrane prírody prostredníctvom zálohovania?
Všetky podstatné a dôležité informácie sú dostupné na našom webe www.slovenskozalohuje.sk, kde návštevníci nájdu prehľad lokalít, možnosti zapojenia sa do alternatívneho odberu, aj zoznam partnerov pre alternatívny odber.
Zároveň aktívne komunikujeme prostredníctvom médií a sociálnych sietí, kde pravidelne zverejňujeme novinky a motivujeme ľudí k zodpovednému správaniu.
Je v pláne rozšíriť podobné iniciatívy aj mimo oficiálne chránené územia?
Už od spustenia systému podporujeme alternatívne zálohovanie napríklad na festivaloch, kultúrnych, či športových podujatiach. Cieľom je ukazovať verejnosti potenciál zálohovania a aj jeho prínosy pre životné prostredie.
Takto napríklad zálohujeme na hrade Beckov, na kúpaliskách v Bratislave, v národných parkoch, mestách a obciach. Pri nastavovaní prevádzky týchto alternatívnych odberných miest poskytujeme záujemcom súčinnosť a konzultáciu.
Ako sa dá koncept zálohovania uplatniť aj v rámci mestských rekreačných zón, napríklad kúpalísk?
Ako som spomínal, v uplynulom roku sme pilotne spolupracovali s mestom Bratislava pri zálohovaní na bratislavských kúpaliskách. Mestskej organizácii STaRZ sme zapožičali zberné nádoby a túto iniciatívu sme podporili komunikáciou na širokú verejnosť za pomoci médií a sociálnych sietí.
Návštevníci bratislavských kúpalísk mali možnosť vhodiť zálohované obaly do zbernej nádoby a prispievali tak k nákupu pomôcok pre deti na plávanie. Realizácia tohto projektu nie je náročná, z pohľadu praxe je dôležité viditeľné umiestnenie nádoby na zber, jej výrazné označenie a intenzívna komunikácia smerom na návštevníkov. Motivujúce je tiež, ak návštevníci kúpalísk vedia, na aký účel môžu prispieť.
Čo ste zistili pri pilotných projektoch počas letnej sezóny?
Z týchto našich pilotných aktivít nám vyplynuli konkrétne závery a ponaučenia, ktoré môžeme implementovať do praxe na ďalších lokalitách v rámci letnej turistickej sezóny.
Ide napríklad o to, aby boli zberné nádoby umiestňované čo najbližšie k miestam pohybu ľudí, aby boli dobre viditeľné a označené a aby sme ľuďom dostatočne odkomunikovali účel na ktorý prispievajú, pokiaľ sa vzdajú zálohu.
Dá sa tento model aplikovať aj v menších mestách alebo obciach?
Zálohovať sa dá všade tam, kde je potenciál odovzdania zálohovaného obalu od nápoja. Všetkým záujemcom o verejnoprospešný, alebo charitatívny zber zálohovaných obalov, ktorí sa na nás s týmto úmyslom obrátia, veľmi radi poskytneme technickú a komunikačnú podporu.
Takéto iniciatívy nás veľmi tešia. Nielenže zvyšujú environmentálne povedomie, ale zároveň posilňujú angažovanosť a zodpovednosť.
Môže darovanie zálohovaných obalov slúžiť aj na financovanie konkrétnych zlepšení v danom mieste?
Samozrejme. Vyzbieraný záloh za prázdne nápojové obaly je možné využiť na akýkoľvek verejnoprospešný účel, ktorý si napríklad samospráva, alebo organizátor alternatívneho zberu sám zadefinuje.
Vidíte potenciál rozšírenia tejto myšlienky aj na hudobné či kultúrne podujatia?
Už od spustenia zálohového systému sa zálohuje napríklad na festivaloch ako je Pohoda, Grape, Uprising a iné. Postupne sa pridávajú rôzne menšie podujatia, koncerty, športové či iné kultúrne akcie.
V zálohovaní na miestach mimo klasických obchodných prevádzok vidím osobne veľký potenciál, hlavne z dôvodu podpory znižovania voľne pohodeného odpadu, ale aj z dôvodu zvyšovania návratnosti obalov späť do systému zálohovania.
Aké skúsenosti vás najviac motivovali/utkveli vám v pamäti pri zbere a čo z nich plánujete využiť do budúcnosti?
Zálohový systém funguje štvrtý rok. V prvom rade nás motivuje obdivuhodné zapojenie našich spoluobčanov do zálohovania nápojových obalov, kedy sa vracia približne 90 % všetkých zálohovaných plastových fliaš a plechoviek späť do systému.
To nás motivuje v snahách robiť systém efektívnejším a denne sa venovať jeho vylepšovaniu. Musím v tomto smere poďakovať verejnosti za každú spätnú väzbu, ktorá k tomu výrazne prispieva.
A v rámci našich aktivít smerujúcich k vzdelávaniu mladej generácie nás motivujú hlavne reakcie detí počas nami organizovaných podujatí. Je skvelé vidieť, keď deti vnímajú a chápu, že aj taká pomerne jednoduchá činnosť akou je zálohovanie, má obrovský zmysel a význam pre našu udržateľnú budúcnosť.
