Hoci dopyt po energii vzrástol, technológie „zelenej“ energie pomohli svetu v minulom roku vyhnúť sa využívaniu väčšieho množstva fosílnych palív, referuje portál Euronews.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by bez „zelených“ technológií boli globálne emisie uhlíka za posledných päť rokov trikrát vyššie.
Globálne emisie oxidu uhličitého dosiahli v roku 2023 rekordnú úroveň. V novej analýze sa však zistilo, že nárast zelenej energie viedol k „štrukturálnemu spomaleniu“ emisií súvisiacich s energetikou.
Aj keď sa dopyt po energii zvýšil, rozšírenie solárnej, veternej a jadrovej energie pomohlo svetu v minulom roku vyhnúť sa ešte väčšiemu využívaniu fosílnych palív.
Rast globálnych emisií uhlíka sa spomaľuje
Z každoročnej aktualizácie zverejnenej v piatok vyplýva, že napriek problémom emisie súvisiace s energetikou nerástli v roku 2023 tak rýchlo ako v roku 2022. Naznačuje, že svet by mohol čoskoro zaznamenať vrchol emisií uhlíka, keďže sa zrýchľuje využívanie technológií čistej energie.
„Prechod na čistú energiu prešiel za posledných päť rokov sériou záťažových testov – a preukázal svoju odolnosť,“ hovorí výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
„Pandémia, energetická kríza a geopolitická nestabilita – všetky tieto faktory mali potenciál zmariť úsilie o vybudovanie čistejších a bezpečnejších energetických systémov.“
Birol dodáva, že namiesto toho sme v mnohých ekonomikách zaznamenali pravý opak. Prechod na čistú – zelenú – energiu pokračuje a znižuje emisie napriek tomu, že v roku 2023 bude dopyt po energii vyšší ako v roku 2022.
Napríklad v EÚ klesli emisie z výroby energie o takmer 9 %, pričom polovicu tohto poklesu tvoril rast čistej energie. Podľa IEA veterná energia po prvýkrát v histórii prekonala vo výrobe energie zemný plyn aj uhlie.
Využívanie uhlia na výrobu elektriny kleslo o 27 %, zatiaľ čo zemný plyn o 15 %. IEA uvádza, že pri znižovaní závislosti od fosílnych palív zohralo úlohu aj oživenie vodnej energie po suchu v roku 2022 a čiastočné oživenie jadrovej energie.
Extrémne počasie je hnacou silou emisií
Správa IEA tiež zdôrazňuje, aký vplyv má počasie, ktoré sa zhoršilo v dôsledku javu El Niño, na výrobu energie z čistých zdrojov.
Extrémne sucho znamenalo, že rok 2022 bol „historicky najhorším“ rokom pre vodnú energiu. Nedostatok vody viedol k nižším výkonom, ktoré boli z veľkej časti nahradené fosílnymi palivami. To predstavovalo približne 40 % celkového nárastu emisií oxidu uhličitého v minulom roku.
Pokles vodnej energie postihol najmä Indiu a Čínu, pričom v Číne vzrástli emisie z fosílnych palív o 5,2 %.V Indii slabšie monzúnové obdobie ako zvyčajne zvýšilo dopyt po elektrickej energii a znížilo produkciu vodnej energie, čo predstavuje štvrtinu nárastu emisií v krajine.
Čo je ešte potrebné urobiť, aby sa globálne emisie znížili?
Expanzia zelenej energie pokračuje s dôrazom na vyspelé ekonomiky a Čínu. Podľa správy IEA sa tieto krajiny spoločne podieľali na 90 % nových solárnych a veterných elektrární na celom svete a na 95 % predaja elektrických vozidiel.
„Záväzky, ktoré prijalo takmer 200 krajín na decembrovej konferencii COP28 v Dubaji, ukazujú, čo musí svet urobiť, aby sa emisie dostali na klesajúcu trajektóriu,“ hovorí Birol.
„Najdôležitejšie je, že potrebujeme oveľa väčšie úsilie, aby sme umožnili rozvíjajúcim sa a rozvojovým ekonomikám zvýšiť investície do čistej energie.“
