Zmena klímy a jej riešenie z pozície samospráv je jednou z dlhodobých priorít Únie miest Slovenska (ÚMS). Na online stretnutí sa ÚMS venovala svoju pozornosť tomu, ako vnímajú obyvatelia slovenských miest zmenu klímy, čo ovplyvňuje ich správanie sa a rozhodovanie, alebo čo ich motivuje k spolupráci.
Zapojenie obyvateľov do riešení
Únia zorganizovala pre zástupcov členských miest aj vzdelávací webinár Mestá pre klímu za 90 minút, ktorý bol zameraný na komunikáciu klimatických politík ľudskou rečou, s apelom na zapojenie obyvateľov do riešení vo svojom meste. Hosťami boli experti z oblasti environmentálnej sociológie, behaviorálnej vedy a strategickej komunikácie. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Nápady na zelené podnikanie pre ekologicky zmýšľajúcich podnikateľov
Tomáš Chabada z Institutu 2050 a Katedry environmentálních studií Masarykovej univerzity v Brne odprezentoval mapu slovenskej verejnej mienky v oblasti zmeny klímy.
„Výskum potvrdil, že obyvatelia očakávajú od primátorov a primátoriek viac angažovanosti v riešení klimatickej zmeny. V ochrane klímy podporujú množstvo konkrétnych opatrení vrátane toho, aby samotné mestá vytvorili plány pre znižovanie emisií“,“ vysvetlil Chabada.
Využitie behaviorálnej vedy
Matúš Sloboda z Ústavu verejnej politiky FSEV UK zase priniesol využitie behaviorálnej vedy v oblasti zmeny klímy. Ako uviedol, veda potvrdzuje, čo skúsení urbanisti hovoria jasne.
Prečo vznikol špecializovaný portál, ktorý sa venuje klimatickým zmenám? (rozhovor)
„Ak spravíte cestu pre autá, budete mať viac áut. Ak spravíte cyklistickú infraštruktúru – novú trasu, pribudnú cyklisti. Ak zakážete autám vstup na ulicu a vytvoríte otvorený priestor, ľudia sa tam začnú stretávať,“ povedal Sloboda.
Robert Žanóny z Friedrich-Ebert-Stiftung zastúpenie v SR hovoril o trikoch, tipoch a stratégiách v komunikácii. Vysvetlil, že klimatické opatrenia a politiky takou výraznou mierou vstupujú do každodenného života ľudí, ich návykov, že aktívna, strategická komunikácia musí byť súčasťou ich plánovania od počiatku.
Klimatický zákon či energetické komunity
„Ľudia by mali byť do iniciatív zapájaní, informovaní, byť ich súčasťou od začiatku, nie až pri finálnom prijímaní rozhodnutí,“ dodal Žanóny. Ako sa vyjadrila ÚMS, či už ide o klimatický zákon, energetické komunity, adaptačné a mitigačné opatrenia, nízkouhlíkové stratégie, či energeticko-klimatické plány, všetko sú to odborné témy, s ktorými sa v mestách stretávajú čoraz častejšie.
Morský ľad v Antarktíde je na historickom minime od roku 1979. Čo to pre nás znamená?
„Isté je, vzhľadom na závažnosť situácie, ktorú vidíme a cítime v našich mestách každým rokom intenzívnejšie, ako aj vzhľadom na klimatické ciele a záväzky Slovenska voči EÚ, je len otázkou času, kedy tieto témy prestanú byť dobrovoľné, ale stanú pre samosprávy záväzné,“ uviedla ÚMS s tým, že neoddeliteľnou súčasťou celého procesu je aj motivácia a akceptovanie potrebných opatrení verejnosťou, obyvateľmi v mestách, pretože práve v nich sme najviac zraniteľní.
ÚMS sa okrem vzdelávania a podpory zelených projektov aktívne zapája do pripomienkovacích procesov klimatickej legislatívy. Únia spolupracuje aj s expertnými partnermi pri energetických projektoch, ktoré podporujú využívanie obnoviteľné zdroje energie, vznik energetických komunít, komplexnú obnovu verejných budov, mobilitu, či cirkulárnu ekonomiku.