Podľa správy švajčiarskej technologickej spoločnosti IQAir, ktorá sa zaoberá kvalitou ovzdušia, iba sedem krajín na svete splnilo v roku 2023 bezpečné limity znečistenia ovzdušia.
Svetová správa o kvalite ovzdušia, zverejnená začiatkom tohto roka, vychádza z údajov viac ako 30 000 monitorovacích staníc v 134 krajinách, územiach a regiónoch.
Z nich bolo zistené, že 124 prekročilo bezpečné hodnoty PM2,5 (jemné častice) podľa smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Tieto mikroskopické častice, ktorých priemer je menší ako 2,5 mikrónu, sa môžu vdýchnuť hlboko do pľúc a dokonca sa dostať do krvného obehu. Súvisia so srdcovými a pľúcnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom, zvýšeným rizikom astmy, depresiou a úzkosťou, ako aj s predčasným úmrtím.
Ktorých sedem krajín splnilo bezpečné úrovne kvality ovzdušia?
Sedem krajín, ktoré dosiahli bezpečný limit päť mikrogramov na meter kubický vzduchu (µg/m3) alebo menej, sú Austrália, Estónsko, Fínsko, Grenada, Island, Maurícius a Nový Zéland.
Bezpečné úrovne dosiahli aj Portoriko, Bermudy a Francúzska Polynézia.
V Európe malo najčistejší vzduch Island s hodnotou 4 µg/m3, nasledované Estónskom so 4,7 µg/m3 a Fínskom so 4,9 µg/m3.
Na označenie úrovní znečistenia sa používala farebná škála, pričom mnoho európskych krajín spadalo do zelenej kategórie, ktorá označuje hodnoty až dvojnásobku bezpečného štandardu.
Od najmenej znečistených sem patrili: Švédsko, Írsko, Nórsko, Portugalsko, Lichtenštajnsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo, Andorra, Lotyšsko, Ukrajina, Holandsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko a Rusko.
Európske mestá sa oproti roku 2022 zlepšili – v roku 2023 bolo 54 % z nich zaradených do zelenej kategórie, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo len 39 %.
Aké je znečistenie ovzdušia v iných európskych krajinách?
Do žltej kategórie – označujúcej úroveň znečistenia až trojnásobne nad bezpečným štandardom – patrili európske krajiny ako Litva, Česká republika, Maďarsko, Malta, Slovensko, Bulharsko, Chorvátsko, Poľsko, Cyprus, Slovinsko a Taliansko.
Chorvátsko zaznamenalo v roku 2023 najväčší pokrok v znižovaní úrovní PM2,5, keď priemerná ročná hodnota klesla o viac ako 40 % v porovnaní s rokom 2022. K tomuto zlepšeniu prispelo zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré tvoria viac ako 31 % energetického mixu krajiny – čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je 23 %.
Chorvátsko zároveň zaviedlo politiky na ukončenie používania uhlia do roku 2033, zníženie emisií metánu o 30 % pod úroveň z roku 2020 do roku 2030 a ukončenie odlesňovania do roku 2030.
V oranžovej kategórii – až päťnásobne nad bezpečnými úrovňami – boli Moldavsko, Rumunsko, Albánsko, Grécko, Turecko, Srbsko a Čierna Hora.
Bosna a Hercegovina zaznamenala pokles úrovní PM2,5 o 18 % v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022, no stále zostáva najznečistenejšou krajinou v regióne, nasledovaná Severným Macedónskom – obe patria do červenej kategórie s úrovňami znečistenia viac ako päťnásobne nad bezpečnými hodnotami.
Najznečistenejším mestom Európy je Iğdır v Turecku, kde hodnoty PM2,5 presahujú deväťnásobok bezpečného štandardu.
Ktoré krajiny sú na tom najhoršie?
Krajiny s najhoršou kvalitou ovzdušia sú sústredené v južnej a strednej Ázii, kde sa nachádza desať najznečistenejších miest na svete.
Bangladéš získalo nežiaduce prvé miesto s hodnotou 79,9 µg/m3 – viac ako 15-krát vyššou, než je ročný limit PM2,5 podľa WHO.
Na druhom mieste sa umiestnil Pakistan s hodnotami 14-krát nad bezpečným štandardom. Nasledovala India, kde sú hodnoty PM2,5 desaťnásobne nad limitom. India je tiež domovom štyroch najznečistenejších miest na svete, pričom najhoršie je priemyselné mesto Begusarai na severovýchode.
Štvrté a piate miesto patrilo Tadžikistanu a Burkine Faso, obe s úrovňami PM2,5 deväťnásobne nad bezpečným štandardom.
Po prvýkrát v histórii šiestich správ IQAir bola najznečistenejšou krajinou Severnej Ameriky Kanada, ktorá je domovom 13 najznečistenejších miest v regióne.
