Zrušenie poplatkov pre súkromníkov za sanácie envirozáťaží na ich pozemkoch pomôže podľa Kiču nástupcom privatizérov

Pečovská Nová Ves, sanácia kaplnky
Foto: SITA/Obec Pečovská Nová Ves
Tento článok pre vás načítala AI.

Schválenie novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktoré pre súkromníkov ruší povinnosť platiť za sanácie envirozáťaží na ich pozemkoch pomôže právnym nástupcom privatizérov bývalých štátnych podnikov, ktoré predstavujú najväčšie environmentálne záťaže.

V reakcii to skonštatoval bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča. Podľa neho vláda týmto krokom podnikateľom „prihrala“ stovky miliónov eur.

Areál bývalého Istrochemu

Ako modelový príklad môže slúžiť areál bývalého Istrochemu. Náklady na sanáciu záťaže na jeho území sú približne 360 miliónov eur. Vlastník pozemkov sanáciu odmieta vykonať. Ak by ju skôr či neskôr vykonal štát z verejných prostriedkov, podľa doterajšieho mechanizmu by mu vznikol nárok na náhradu nákladov, a to najviac v sume trhovej hodnoty pozemku,“ povedal Kiča s tým, že pozemky Istrochemu sú z hľadiska developingu v Bratislave mimoriadne lukratívne.

Po novom však podľa neho bude štát sanáciu financovať sám a právnemu nástupcovi privatizéra zostanú lukratívne pozemky, očistené od envirozáťaže a teda zhodnotené na úkor štátu. Tie bude môcť podľa Kiču následne predávať s obrovským ziskom.

Vysvetlenie je nekonkrétne

Bývalý štátny tajomník tiež kritizuje, že novela má byť schválená v skrátenom legislatívnom konaní. „Vysvetlenie je nekonkrétne – vraj hrozia značné hospodárske škody. Ani to však neobstojí. Prípadné pohľadávky štátu budú splatné o 20 rokov, preto jeden mesiac naviac asi problémom nebude,“ dodal Kiča.

Ak štát zabezpečí sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na neštátnom pozemku, nebude už požadovať od vlastníka preplatenie nákladov.

Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý v stredu s pripomienkami schválila vláda. Zároveň tiež kabinet odobril, aby bola novela schválená v skrátenom legislatívnom konaní.

Dôvodom vypracovania novely bolo podľa ministerstva životného prostredia riziko možného neoprávneného čerpania verejných zdrojov, konkrétne fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech SR, teda Environmentálneho fondu.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal Kiča
Firmy a inštitúcie IstrochemVláda SR