BRATISLAVA 26. septembra (WEBNOVINY) – S ubúdajúcim počtom slnečných dní sa u mnohých ľudí dostavuje únava. Aj keď jeseň nebýva pre organizmus taká náročná ako jar, nedostatok energie môže byť citeľný. Už stáročia ľudia na celom svete konzumujú kávu, aby telu dodali potrebnú energiu a to nielen ráno, ale počas celého dňa.
Tým zázračným životabudičom v káve je kofeín, ktorý býva spojený s mnohými faktami, ale aj mýtmi. Vedeli ste napríklad, že kofeín neobsahuje len káva, ale aj čaj (z čajovníka) , kakaové bôby, kolové nápoje a dokonca aj mliečna čokoláda ?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že kofeín patrí medzi absolútne bezpečné a tiež najdôkladnejšie skúmané potravinové zložky na svete. Napríklad kanadské ministerstvo zdravotníctva uvádza, že príjem kofeínu v množstve 400 mg za deň sa nespája so žiadnymi negatívnymi účinkami u dospelých osôb, s výnimkou dospelých žien, ktoré sú práve tehotné alebo dojčia. Na Slovensku je limit kofeínu v nealkoholických nápojoch stanovený na 150 mg/l a 350 mg/l v energetických nápojoch. Na ilustráciu, priemerná šálka kávy obsahuje približne 100 mg kofeínu.
Omnoho menej kofeínu majú iné potraviny. Napríklad mliečna čokoláda iba 1 až 6 mg, kakaový nápoj 3 až 32 mg, ľadový čaj 12 až 15 mg, kolový nápoj asi 24 mg a uvarený čaj obvykle 40 mg. Na jednu kávu teda z hľadiska príjmu kofeínu pripadajú asi štyri štvrťlitrové kolové nápoje. Smrteľná dávka je podľa gastroenterológa a primára odborných ambulancií Železničnej NaP Bratislava Miloša Bubána približne tisíc šálok kávy.
Napriek bezpečnosti kofeínu potvrdenej úradmi Európske únie koluje mnoho mýtov o jeho nepriaznivých účinkoch na ľudské telo. Tu sú niektoré z nich:
Kofeín je návykový
Káva, obsahujúca spomedzi nápojov najviac kofeínu, bývala zaraďovaná do trojlístka škodlivín spolu s alkoholom a fajčením, no ide o zastaralú kategorizáciu. Gastroenterológ a odborník na zdravú výživu Peter Minárik uvádza, že napríklad podľa oficiálnej českej učebnice dietológie káva určite nie je klasickou drogou a to nielen z hľadiska fyziológie. Dokonca uvádza, že kofeín je súčasťou niektorých liekov proti bolesti.
Kofeín spôsobuje dehydratáciu
Ak ste počuli, že nápoje obsahujúce kofeín sa do pitného režimu nepočítajú, nie je to pravda. Potvrdzuje to aj nedávne zistenie amerického Inštitútu medicíny (IOM). Táto inštitúcia totiž dospela k záveru, že nápoje obsahujúce kofeín môžu prispievať k pokrytiu každodennej potreby tekutín. „Výsledky výskumov ukázali, že káva a kofeínové nápoje nezvyšujú objem 24-hodinového moču u zdravých dospelých jedincov v porovnaní s inými nápojmi, ktoré neobsahujú kofeín. Mierny diuretický účinok (častejšie močenie) po kofeíne je známy a nepopierateľný. Tento efekt kofeínu na tvorbu moču sa však u pravidelných konzumentov kofeínovej kávy vďaka tolerancii na kofeín oslabuje. Ani u príležitostných, ani u pravidelných konzumentov kofeínových nápojov však nedochádza k dokázateľnému zvýšeniu celodennej tvorby moču a k zníženej hydratácii,“ uvádza Peter Minárik.
Kofeín oslabuje kosti a spôsobuje osteoporózu
Už vyše pätnásť rokov robí rad vedeckých inštitúcií a pacientskych organizácií výskumy, aby zistil, či má fosfor a kofeín obsiahnutý v perlivých nápojoch nejaký dopad na zdravie kostí. Všetky však dospeli k záveru, že neexistuje žiadny dôkaz o ich negatívnom vplyve na zdravého človeka, pokiaľ má dostatočný príjem vápnika. „Treba zdôrazniť, že konzumácia potravín a nápojov, ako aj príjem živín má byť vyvážený a v súlade s potrebami organizmu. Stravovací aj pitný režim by sa mal dodržiavať podľa zásad a odporúčaní renomovaných odborných spoločností vytvorených na základe vedecky potvrdených poznatkov. Preto aj kávu a ďalšie nápoje s obsahom kofeínu treba konzumovať uvážene v obvyklých a individuálne tolerovaných množstvách,“ tvrdí Peter Minárik.
Kofeín zvyšuje krvný tlak, spôsobuje rakovinu a cukrovku
Potraviny obsahujúce kofeín zvyšujú tlak iba minimálne a aj to iba u ľudí, ktorí sú len príležitostnými konzumentmi tejto látky. U pravidelných konzumentov kofeínu (kávy) tlak vôbec nezvyšuje. Čo sa týka rakoviny, lekár Peter Minárik tvrdí, že na túto tému existujú veľké súhrnné práce, v ktorých sa uvádza, že káva nie je rizikovým nápojom. Nenachádza sa ani na zozname potenciálnych karcinogénnych látok. To isté platí aj pri cukrovke. Kofeín naopak prispieva k redukcii vzniku cukrovky 2. typu. Početné štúdie dokázali, že pitie nápojov s kofeínom má vplyv aj na redukciu rizika vzniku rakoviny hrubého čreva, Parkinsonovej choroby alebo kardiovaskulárnych ochorení.
Prínosy kofeínu
Prínosmi kofeínu sú podľa Miloša Bubána väčšia pozornosť, vyšší intelektuálny výkon, dlhšia výdrž a zvýšený výkon pri mnohých telesných činnostiach, lepšia nálada či vyššia reakčná rýchlosť, vizuálna a sluchová bdelosť. Pri tom všetkom je však potrebné si uvedomiť, že jedna káva vám nezaručí zvýšenú aktivitu počas celého dňa a napríklad príliš slabá káva (asi 50 mg kofeínu) môže mať dokonca na človeka opačný efekt.
Kofeín sa dobre vstrebáva z tráviaceho traktu a jeho účinok sa prejavuje už po 15 minútach (v priemere po 30 minútach). Najväčšia časť kofeínu a jeho metabolitov sa vylúči z tela po 6 hodinách, úplne až po 24 hodinách. Kofeín môžu v určitej miere prijímať aj menšie deti, u ktorých ale hrozí, že ich zvýšená fyzická aktivita nedovolí zaspať nielen im, ale aj vám.