Legislatívny balík známy ako lex atentát je vo svojej aktuálne predloženej podobe charakteristický pre policajné štáty a snaží sa maximálnym možným spôsobom obmedziť ľudí vo vyjadrovaní ich názorov na verejných zhromaždeniach. Tvrdí to opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá preto podáva pozmeňujúci návrh.
Navrhuje sústrediť sa namiesto obmedzovania zhromažďovacieho práva na hlavný aktuálny problém v spoločnosti, ktorým sú podľa nej vyhrážky.
Jednotka na monitorovanie vyhrážok
„Navrhujeme vytvoriť jednotku pri Kancelárii Národnej rady SR, ktorá bude monitorovať takéto vyhrážky. Bolo by dobre, keby mala svoju dvojičku aj pri Policajnom zbore SR,“ povedala poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
Lex atentát prejde zmenami. Počas leta sa pripraví jeho druhá verzia a možno aj tretia, tvrdí Gašpar (video)
Útvar pri Policajnom zbore SR by bol podľa návrhu SaS širší a nebol by zameraný len na poslancov. Riešil by všetko od priestupkov až po trestné činy a zároveň by robil aj preventívne opatrenia.
Podľa Kolíkovej sa koalícia a opozícia zhodne v tom, že spoločnosť je polarizovaná. Zdôrazňuje, že napätie v spoločnosti však určite nespôsobili žiadne výroky na posledných protestoch, ktoré organizovala opozícia a zároveň pripomenula viaceré tvrdé výroky z úst predstaviteľov koalície.
Informačné embargo
Podľa nej je neprijateľné, aby sme sa z tlačových besied Smeru-SD dozvedali, čím bol motivovaný páchateľ atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), keď je na vyšetrovanie uvalené informačné embargo. Poslanec Smeru-SD Ján Richter totiž v piatok na tlačovej besede tvrdil, že je jasné, že atentátnik bol motivovaný nenávisťou k vláde a chodieval na opozičné protesty.
Lex atentát je pokusom obmedziť práva občanov pod rúškom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti
„Odkiaľ berie pán poslanec Richter tú trúfalosť, že tu robí závery vo vyšetrovaní, ku ktorému nemáme prístup. Koalícia nemôže teraz označovať za terč ani médiá, ani opozíciu, ani tvrdiť niečo, čo nebolo nijakým spôsobom dokázané,“ povedal Kolíková. Zároveň dodala, že je rada, že z úst poslanca Smeru-SD Tibora Gašpara v piatok zaznelo, že za napätie v spoločnosti môže pre svoje výroky aj koalícia.
SaS nesúhlasí s tým, aby bol lex atentát prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nevidí žiadny dôvod. Kolíková zdôrazňuje, že súčasná vláda používa skrátené legislatívne konania častejšie ako bývalá vláda počas pandémie. Voči lex atentát má aj ďalšie výhrady.
Doživotná renta nie je bezpečnostné opatrenie
„Bezpečnostným opatrením určite nie je doživotná renta pre premiéra, to skutočne nikomu nezvýši bezpečnosť. Nevidím tiež dôvody na to, aby sa teraz a takýmto spôsobom riešili zásahy do zhromaždení. Ja si nepamätám situáciu, že by sme niekedy nezvládli nejaké protestné zhromaždenie,“ povedala Kolíková.
Nárok na doživotnú rentu zrejme budú mať aj bývalí predsedovia vlády a šéfovia parlamentu. Lex atentát posunuli do druhého čítania
Lex atentát podľa nej bezdôvodne celoplošne rieši právo ľudí na ochranu, čo znamená väčší výskyt policajných zložiek. Zároveň si nemyslí si, že by právo na súkromie malo stáť nad právom na verejné zhromaždenie, keďže Tibor Gašpar (Smer-SD) okrem iného spomínal, že na protesty pred komplexom Bonaparte sa sťažovali susedia, ktorých to obťažovalo.
„Veď aj na Námestí SNP bývajú ľudia,“ poukázala. Podľa nej ide zo strany koalície o nepochopenie podstaty zhromaždovacieho práva a jeho role v demokratickej spoločnosti. Oceňuje, že v pozmeňujúcom návrhu Tibora Gašpara vypadli určité toxické časti ako pokutovanie obcí, no ďalšie toxické časti tam podľa nej zostali.
