Minulosť si treba neustále pripomínať, aby hrdinské skutky trpiacich počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 nevyšli navnivoč. Uviedol to dnes predseda Národnej rady SR Boris Kollár vo svojom príhovore počas pietnej spomienky na obete okupácie pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave.
Socializmus bol nehoráznosťou
Kollár poukázal na to, že socializmus s ľudskou tvárou na území Československa bol pre skostnanený establišment, ktorý držal moc v socialistických štátoch, nehoráznosťou, ktorú bolo treba potlačiť za každú cenu. Pripomenul, že tzv. „spojenci“ vtedajšieho socialistického Československa vyslali na naše územie v auguste 1968 takmer pol miliónovú armádu.
Ústav pamäti národa pripravil prehliadkovú trasu aj výstavu k výročiu okupácie (video+foto)
Podčiarkol, že obeťami intervencie nebolo len niekoľko desiatok mŕtvych, ktorí bezprostredne zahynuli v augustových dňoch roku 1968.
Demokracia je najlepšia možnosť
„Sú to desaťtisíce a státisíce tých, ktorí za svoju nekompromisný vlastenecký postoj prišli o funkcie, ktorých rodinní príslušníci boli prenasledovaní, nebolo im umožnené študovať na vysokých školách alebo boli počas ďalších rokoch väznení, perzekvovaní či unesení,“ uviedol Kollár a zdôraznil, že títo ľudia trpeli, aby sme my dnes mohli žiť v demokracii a slobode. Ako pokračoval, vďaka tomu dnes vie, že demokracia je to najlepšie, čo môžeme mať.
„Máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadriť svoju nespokojnosť, cestovať a spoločne pracovať na zlepšení krajiny,“ dodal.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Sovietsky zväz rozmiestnil na území ČSSR svoje vojská, ktoré odišli až v roku 1991.
Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
