Ukrajina a Spojené štáty sa dohodli na podmienkach zmluvy, vďaka ktorej bude mať Washington prístup k ukrajinským zásobám kovov vzácnych zemín. Túto ságu, počas ktorej americký prezident Donald Trump neváhal označiť ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského „diktátorom“ a Kyjev zasa odpovedal vyhlásením, že v Bielom dome majú príliš často naladené ruské televízne kanály, by mohli podpisom spečatiť ešte tento týždeň.
Bude nakoniec táto sága o kritických mineráloch majstrovským ťahom Ukrajincov, ktorí predajú Američanom niečo, čo môže mať oveľa menšiu hodnotu, ako to zvonku vyzerá, alebo budeme sledovať príbeh o americkom privlastňovaní si nerastného bohatstva v neokoloniálnom štýle?
Závistlivé pohľady susedov
Tak či onak, hlboko pod zemou na východe Ukrajiny sa nachádzajú obrovské ložiská nerastných surovín. Bohaté zásoby uhlia, hustá koncentrácia železnej rudy a ďalej na západ, v okolí mesta Nikopoľ, jedny z najväčších svetových zdrojov mangánu a ďalších exotických nerastov.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ukrajina a USA dosiahli dohodu o využívaní vzácnych zemín
Na geologické bohatstvo Donbasu a jeho susedných regiónov sa priatelia, nepriatelia a susedia krajiny dlho pozerali so závisťou. Ruský vodca Vladimir Putin nezacielil na tieto oblasti len tak, pre nič za nič… Už v 19. storočí cár Alexander II. označil povodie rieky Donec za ideálne miesto pre železiarne a oceliarne – z veľkej časti pre tieto štedré ložiská uhlia a železa. V druhej svetovej vojne Adolf Hitler zatúžil po ukrajinských prírodných zdrojoch a nakoniec pre ne napadol región – hoci Ukrajinci strávili väčšinu okupácie tým, že ich odmietali ťažiť a taviť.
Náročnejšia dohoda ako Versaillská zmluva
Teraz sa do zástupu svetových lídrov, ktorí zatúžili po ukrajinskom nerastnom bohatstve, pridal Trump. V tomto prípade to prezentuje ako formu reparácií za miliardy dolárov, ktoré Amerika minula na podporu Ukrajiny po ruskej invázii. Z uniknutých dokumentov vyplýva, že USA by mohli dostávať až 50 % z príjmov z ukrajinských nerastných surovín.
Ako uviedol web news.sky.com, podľa Ambrosa Evansa-Pritcharda z Daily Telegraph, ktorý videl celý dokument, je dohoda o americkom prístupe k ukrajinským zásobám kovov vzácnych zemín ešte ekonomicky náročnejšia ako Versaillská zmluva, ktorá po prvej svetovej vojne uvalila na Nemecko roky ochromujúcich reparácií.
Majú ukrajinské suroviny svetový význam?
Významným faktorom je to, že mnohé z týchto ložísk sa nachádzajú v oblastiach alebo okolo území, ktoré sú v súčasnosti pod ruskou okupáciou. Aj tu sa však už vyjasnieva. Putin vyhlásil, že jeho krajina je ochotná spolupracovať so „zahraničnými partnermi vrátane Američanov“ na ťažbe kovov vzácnych zemín, a to aj regiónoch pod kontrolou Ruska, ktoré Moskva považuje za svoje.
Lezú Trumpovi do kapusty? EÚ tiež navrhla Ukrajine dohodu o „kritických materiáloch“
Na záver vyvstáva možno tá najdôležitejšia otázka zo všetkých, a to tá, či okrem uhlia a železa majú ložiská ostatných surovín na Ukrajine svetový význam. Samozrejme, Ukrajina má veľké zásoby lítia, okolo 500-tisíc ton, viac ako ktorákoľvek iná krajina v Európe. V porovnaní s 1,8 milióna ton lítia v USA sa to však javí ako „malé pivo“. Pri grafite má Ukrajine slušné množstvo, ale oveľa viac sa nachádza v Nórsku, Brazílii a na Kórejskom polostrove. Ukrajina tiež disponuje množstvom titánu, ale mocnosti by sa k tejto surovine vedeli vo väčšom množstve a ľahšie dostať v omnoho nestabilnejších častiach sveta.
Rozprávka o Afganistane nemala (šťastný) koniec
Nikto nespochybňuje, že na Ukrajine je dostatok nerastných surovín. Z času na čas môže nález nerastného bohatstva skutočne zmeniť svet. Dosť na to, aby vyvolal vojny a pomohol jednému národu podrobiť si druhý.
Ale oveľa častejšie, čo sa týka kovov a minerálov, majú veľké rozprávky tendenciu prevyšovať tie skutočné. Mnohí si ešte spomenú na príbehy o „obrovskom nerastnom bohatstve“ v posledných dňoch okupácie Afganistanu, ktoré malo túto krajinu zmeniť na Saudskú Arábiu 21. storočia. Dnes sa na tom každý už iba pousmeje.
