Rozpory v koalícii i pokus o zosadenie Fica z funkcie najviac poškodil dve najsilnejšie opozičné strany, ktoré boli iniciátormi odvolávania. Teda OĽaNO a SaS. OľaNO ešte minulý týždeň prišlo o dvoch poslancov – Vieru Dubačovú a Ota Žarnaya. Matovičovci sa síce snažili vykresliť odchod ako dočasný a spájali ho s ich snahou o nezávislosť pred regionálnymi voľbami, to však v priebehu niekoľkých hodín obaja menovaní vyvrátili. Svoj odchod jasne označili za definitívny a vyjadrili svoj nesúhlas s politikou hnutia.
Opozícii sa nepodarilo odvolať premiéra Roberta Fica
SaS zas prišla o významného poslanca – bývalého ministra Jozefa Mihála, ktorý ešte v lete chcel vyzvať Richarda Sulíka na súboj o predsednícke kreslo. Sulíkovi tak už zostal z pôvodnej ministerskej štvorky len Ľubomír Galko, ktorý však skončil ešte pred pádom vlády Ivety Radičovej a z funkcie bol odvolaný. Všetky udalosti a okolnosti nasvedčujú tomu, že to je len začiatok a nie koniec rozpadu dvoch najväčších opozičných strán. Andrej Danko nedávno vyhlásil, že na Slovensku nie je opozícia. Jeho tvrdenie je treba len mierne poopraviť. Opozícia síce je, ale aká. Nad tým by sa mali zamyslieť opoziční politici.
Navyše Igor Matovič, ktorý bol motorom odvolávania Roberta Fica nevyužil šancu, ktorú mu ponúkala koaličná kríza. Matovič na miesto toho, aby sa snažil získať časť vládnej koalície na svoju stranu, keď nie definitívne, tak aspoň pri jednej téme, ktorou boli ceny energií, útočil nielen na Fica a Smer, ale aj na jeho vládnych spojencov. Ak by bol Matovič šikovným lídrom opozície, využil by Dankov hnev na Fica za ceny energií a za Erika Tomáša a snažil by sa ho pritiahnuť na svoju stranu. Matovič však zvolil celkom inú taktiku. Namiesto snahy získať spojencov vo vládnej koalícii, ešte viac stupňoval útoky na SNS a Most-Híd. Lenže politika je umením možného, nie pretekom, kto vie hlasnejšie a dlhšie kričať.