Zrušenie ústavného článku, ktorý hovoril o vedúcej úlohe Komunistickej strany v štáte, ešte neznamenalo úspech Nežnej revolúcie. Pre agentúru SITA to uviedol jeden z hlavných predstaviteľov revolúcie Ján Budaj (OĽaNO). Spomína tak na udalosť spred 30 rokov, prostredníctvom ktorej Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky zrušilo článok štyri zakomponovaný do ústavy v roku 1960.
Budaj, ale aj Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, napriek tomu hovoria, že išlo o dôležitý míľnik Nežnej revolúcie.
Stranícky aparát kontrolovaný ideológiou
Budaj pripomína, že článok štyri nebol súčasťou ústavy od roku 1948, ale až od roku 1960, v ktorom vznikla nová ústava socialistickej republiky. „Komunisti svoju moc najviac uplatňovali práve v rokoch, kedy nemali svoj článok v ústave. Oni veľmi dobre vedeli, že vládnuť, a to veľmi totalitne, sa dá aj bez toho článku,“ hodnotí vtedajšiu situáciu Budaj. Malová si však myslí, že išlo o kľúčovú požiadavku, bez ktorej by nebolo možné režim poraziť.
„Vedúca úloha strany znamenala to, že tu nemáme neutrálny štát, ale len stranícky aparát kontrolovaný konkrétnou ideológiou, ktorú tá strana presadzuje. Takže toto bola kľúčová požiadavka ako postupne rozmontovať monopol KSČ na moc,“ vysvetlila.
Zrušili článok o vedúcej úlohe komunistickej strany, Československo sa v roku 1989 vrátilo k pluralite
Dva dni po generálnom štrajku si federálne zhromaždenie samo jednohlasne odsúhlasilo zrušenie vedúcej úlohy strany. Podľa politologičky to bolo možné aj preto, že v režim už v tej chvíli takmer nikto neveril. „Väčšina tých ľudí už neverila v komunistickú ideológiu, žila v lži a nebola schopná žiť v pravde. Samozrejme, veľká mobilizácia najprv študentov a potom občanov znamenala, že sa toho komunistická elita zľakla,“ zdôraznila.
Budaj pripomína, že aj po nátlaku zo strany Verejnosti proti násiliu (VPN) najskôr ustúpila Komunistická strana Slovenska (KSS). „V noci z 26. na 27. novembra slovenskí komunisti aj pod tlakom vysielania Štúdia dialóg, ako prví vyvesili bielu zástavu a prijali uznesenie, že tento článok by mal byť zrušený. V momente, keď toto vyhlásili, zasadili tvrdú ranu do chrbta KSČ a dva dni na to bol odhlasovaný zákon, ktorý ten článok rušil,“ spomína Budaj.
Slováci boli vždy viac senzitívni
Malová si myslí, že tvrdšie vystupovanie VPN voči režimu mohlo mať viacero súvislostí. „Voľby v roku 1948 na Slovensku nevyhrali komunisti, tí vyhrali iba v Česku a, pravdepodobne, Slováci boli voči komunistom vždy viac senzitívni a svoju úlohu v tom mohol mať aj katolícky disent, ktorý bol na Slovensku silnejší,“ povedala politologička. Budaj sa domnieva, že vyjednávacie pozície vtedajších centier odporu voči komunizmu boli iné.
Šéfovia parlamentov V4 si pripomenuli Nežnú revolúciu slávnostným koncertom v Divadle Hybernia
„Česi sa spoliehali na dohody s komunistickou stranou, my sme dávali ultimáta komunistickej strane a mali sme k tomu legitimitu námestí a úspešného generálneho štrajku. Domnievam sa, že bolo osudovou chybou, že nakoniec Občianske fórum ustúpilo požiadavkám a vstúpilo do koaličnej vlády s komunistami,“ zdôraznil.
V Československu sa po vyše štyroch desaťročiach skončil mocenský monopol komunistickej strany a republika sa vrátila k systému politickej plurality. Posledné demokratické voľby sa totiž v krajine konali v roku 1946. Necelých sedem mesiacov po novembrových udalostiach v roku 1989 sa volebné miestnosti otvorili 8. júna 1990 o 14:00. Občania si mohli opäť slobodne vyberať svojich zástupcov po viac ako 40 rokoch.