- aktualizované 10. mája, 16:53
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) bude po Európskej komisii žiadať plán pre Bielorusko, ktorý bude rešpektovať reštriktívne opatrenia, ale umožní ísť aj nad rámec uvalených sankcií.
Podľa ministra totiž nie je vidieť žiadnu zmenu politiky a pozície tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý potláča základnú žiadosť Bielorusov na slobodu a demokraciu.
Čaputová: Začína sa obdobie, počas ktorého sa uskutoční debata o budúcnosti Európy a jej smerovaní
Minister to povedal pred pondelkovým stretnutím šéfov diplomacií členských krajín Európskej únie (EU) v Bruseli. Informoval o tom vo svojom profile na sociálnej sieti.
Poukázal aj na politických väzňov
Korčok v pondelok telefonoval aj s líderkou bieloruskej opozície Svetlanou Cichanovskou. Témou rozhovoru bola nielen aktuálna situácia v Bielorusku, ale aj pokračujúce represálie režimu voči politickej opozícii, novinárom a občianskym aktivistom. „Je neprípustné, aby obyčajná výzva na politický dialóg bola dostatočným dôvodom na perzekúcie zo strany úradov,“ povedal minister.
Jeho reakciu priniesol Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí SR. Poukázal aj na 350 politických väzňov, viac ako tritisíc aktívnych trestných konaní proti aktivistom, novinárom aj bežným občanom či na 35-tisíc osôb zatknutých od minuloročných volieb. „Toto všetko sú jednoznačné dôkazy nedemokratickosti a nelegitímnosti Lukašenkovho režimu,“ uviedol Korčok počas telefonátu s Cichanovskou.
Neželá si ďalšiu eskaláciu
Minister chce na rokovaniach otvoriť aj otázku vzťahu EÚ a Ruska, ktorá je podľa jeho slov zložitá. „Neželám si ďalšiu eskaláciu. Samozrejme, máme zásadné otázky, kde máme odlišné názory, ale všade a všetko, pokiaľ ide o Európsku úniu, začína v jednote členských štátov. A na tom musíme pracovať,“ uviedol Korčok.
Korčok sa stretol s ministrami Vyšehradskej štvorky, vyzdvihol hospodársku spoluprácu s Japonskom
Šéf slovenskej diplomacie chce otvoriť aj otázku západného Balkánu, ktorý má pre EÚ strategický význam. Korčok tvrdí, že v priebehu posledných desiatich rokov sa pohľad na západný Balkán zúžil len na rozširovanie EÚ, ktoré je bez pochýb pre tieto krajiny dôležité.
Strácame srdcia na západnom Balkáne
„Tak trochu ale strácame srdcia ľudí na západnom Balkáne, lebo komunikujeme len cez tie podmienky, ktoré musia plniť. Stáva sa z toho silný najmä technický proces,“ konštatoval. Toto sa musí EÚ podľa Korčoka zmeniť.
Diskusia o západnom Balkáne bola do programu rokovania ministrov zaradená z iniciatívy slovenskej diplomacie. Naposledy sa o tomto regióne vo formáte šéfov diplomacií rokovalo pred dvomi rokmi. Ministra Korčoka teší, že Rada EÚ pre zahraničné veci jeho iniciatívu na diskusiu o regióne privítala.
Vzťahy je potrebné rozvíjať
„Napriek dynamickému vývoju je zjavné, že krajiny západného Balkánu sa chcú stať súčasťou nášho európskeho spoločenstva a takto by sme mali k tomuto regiónu aj pristupovať,“ vyhlásil minister. Dodal, že vzťahy s krajinami západného Balkánu je potrebné rozvíjať nad rámec prístupového procesu a nezužovať ju len na technické rokovania.
„V otázkach zahraničnej politiky musíme so štátmi na západnom Balkáne viesť partnerskú debatu. Ak chce byť EÚ globálnym hráčom, musí byť vo svojom susedstve jednoznačne lídrom,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. V tlačovej správe o tom informoval rezort zahraničných vecí.
Korčok chce na stretnutí európskych ministrov diplomacií vyzdvihnúť, že sa Spojené štáty americké pod novým vedením vrátili na globálnu scénu, ktorá sa snaží vysporiadať s klimatickou krízou. Podľa slovenského ministra by USA spolu s EÚ, ktorá má v oblasti riešenia klimatickej krízy veľké ambície, mali čo najužšie spolupracovať.