Výsledky testov na koronavírus sú v posledných dňoch viac ako uspokojujúce.
Ukázalo sa, že sme rozumný národ a vieme sa správať, keď si to výnimočná situácia vyžaduje.
Teraz ale to isté očakávame aj od premiéra Igora Matoviča. Je predsa premiér a treba začať riadiť krajinu.
Divadlo môže skončiť
Ak sme aj v posledných týždňoch kritizovali spávanie premiéra a jeho takmer denno-denné predvádzanie sa na obrazovkách, stálo to za to.
Snáď mu je jasné, že ľudia síce dlho prahli po najnovších správach o koronavíruse, ale po čase ich to predsa len začalo nudiť.
Preto by si mal uvedomiť, že občania od neho nechcú počuť len to, akí sme dobrí v boji s pandémiou, ale teraz, po jej ústupe, ich rovnako zaujíma aj to, ako chce krajinu znovu postaviť na nohy.
O tom sme dosiaľ počuli len málo. Rozpravy o práci v nedeľu alebo sprísnení potratov sa síce mnohým koaličným poslancom zdajú nesmierne dôležité, ale denné problémy občanov ani firiem príliš neriešia.
Zaujímavé by napríklad bolo vedieť, ako chce štát bojovať so zvýšenou nezamestnanosťou, lebo dvojmesačné výpovedné lehoty, ktoré zamestnávatelia rozdávali po vypuknutí koronakrízy, nadobúdajú platnosť práve v týchto dňoch.
Ako chce vláda pomôcť podnikateľom, ktorým dochádza dych? Byrokratizácia pri získaní pomoci a výhovorka na predošlú vládu pre zle nastavené počítačové systémy ľudom nepomôžu. Dúfam, že Matovič nechce ísť cestou Roberta Fica, ktorý sa na vládu Ivety Radičovej vyhováral donekonečna.
Vláda musí chytiť rozum do hrsti a po radách lekárov viac dbať na rady ekonómov. Nasledovné mesiace nebudú ľahké, ale na to sme si zvolili premiéra, aby si so všetkým poradil.
Nepripomínajme ľuďom dobu pred rokom 1989
Mnohí si ešte pamätajú, ako na tom bolo Slovensko pred rokom 1989.
Ostnatý drôt a prísne hraničné kontroly. Niečo podobné zažívame aj teraz, našťastie bez toho drôtu. Ľudia sa cítia ako v klietke. Vidia, že inde sa občania môžu hýbať, len u nás nie.
Viaceré krajiny značne uvoľnili podmienky pohybu osôb. My sme stále zavretí. Obavy z rozšírenia možno akceptovať iba čiastočne. Aký má napríklad význam umožniť dvojdňovú cestu do Rakúska, Chorvátska či Česka bez návratu do karantény, ale na týždeň-dva už nie?
Akoby sa človek za dva dni v preplnenej Viedni nemohol nakaziť rovnako ako v chorvátskej dedinke pri mori.
Leto je pred nami, ľudia si potrebujú niečo naplánovať. Lenže nemôžu, lebo im to štát neumožní. Ak sme sa všetci potešili štyrom stupňom uvoľňovania obmedzení, iste by sa mnohí potešili ďalším plánom do budúcnosti, napríklad v otváraní hraníc.
