PRIŠTINA 18. októbra (WEBNOVINY) – Kosovský parlament vo štvrtok udelil vláde oprávnenie na vedenie rokovaní so Srbskom, ktoré sa majú týkať normalizácie vzájomných vzťahov.
Vyhovel tak požiadavke premiéra Hashima Thaçiho, aby pokračovanie dialógu pod záštitou Európskej únie podporila väčšina zákonodarcov.
V prijatej rezolúcii sa uvádza, že parlament v Prištine „podporuje proces normalizácie vzťahov medzi dvoma nezávislými a zvrchovanými štátmi, Kosovom a Srbskom, v záujme vyriešenia problémov medzi nimi, zlepšenia života ich občanov a pokročenia v európskej agende pre oba štáty a región“.
Podľa pozorovateľov chcela Priština týmto spôsobom vyslať medzinárodnému spoločenstvu signál, že preberá vedúcu úlohu v rokovaniach, ktorých výsledky Brusel označuje za rozhodujúci faktor pre európsku integráciu Kosova.
„Kosovo je slobodné a nezávislé, ale nezávislosť sama o sebe nestačí. Musíme sa integrovať do EÚ a NATO,“ povedal pred hlasovaním Thaçi. Zdôraznil pritom, že podmienkou takejto integrácie je „znormalizovať vzťahy a byť dobrými susedmi“ so Srbskom. Rezolúcia nakoniec v 120-člennom parlamente získala 68 hlasov.
Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová v piatok v Bruseli privíta premiérov Srbska a Kosova, s ktorými bude diskutovať o možnostiach oživenia rokovaní medzi Belehradom a Prištinou sprostredkovaných dvadsaťsedmičkou.
Podľa zverejneného vyhlásenia šéfka európskej diplomacie absolvuje samostatné stretnutia s Ivicom Dačičom a Hashimom Thaçim, ktorých účelom je „prediskutovať napredovanie v dialógu podporovanom EÚ“.
Rokovania medzi Prištinou a Belehradom sa začali 11. marca a priniesli viacero dohôd s praktickým významom pre Kosovčanov. Po májových parlamentných a prezidentských voľbách v Srbsku však uviazli na mŕtvom bode a Brusel momentálne tlačí na obe strany, aby sa v záujme pokroku v ich eurointegračnom úsilí vrátili za rokovací stôl.
Nezávislosť Kosova, ktorú tamojšia vláda jednostranne vyhlásila vo februári 2008, dnes uznáva okolo 90 krajín sveta vrátane 22 z 27 členských štátov EÚ. Srbsko územie naďalej považuje za jednu zo svojich provincií, Brusel však od Belehradu požaduje, aby sa v záujme priblíženia k členstvu v únii snažil znormalizovať vzťahy s Prištinou.
