Európska únia chce dôslednejšie pristupovať k odškodneniu obetí terorizmu. Vyplýva to z diskusie zástupcov Európskej únie (EÚ) s ministrami spravodlivosti členských krajín Únie, na ktorej v pondelok 6. júla prezentovali stratégiu o právach obetí a posilnenie ochrany a podpory obetí terorizmu.
Táto stratégia, ktorú Európska komisia (EK) prijala koncom júna, sa vo veľkej miere zhoduje s programovým vyhlásením vlády SR a iniciatívami rezortu spravodlivosti v tejto oblasti. Pozíciu Slovenska prezentovali počas pondelňajšej videokonferencie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a štátny tajomník Michal Novotný.
Ministri spravodlivosti EÚ sa rozprávali aj o dodržiavaní princípov právneho štátu a reakcii na nenávistné prejavy a dezinformácie počas koronakrízy. Agentúru SITA o tom informoval Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.
Zahraničné obete
Koordinátor EÚ na boj proti terorizmu poukázal na fakt, že obeťou terorizmu sa často stávajú ľudia v zahraničí. Je tak podľa neho potreba lepšej vzájomnej spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými štátmi, najmä pokiaľ ide odškodňovanie obetí terorizmu.
Dôraz by mal byť na potrebu okamžitého odškodnenie zo strany štátu, keďže súčasné mechanizmy nereagujú adekvátne. Odškodňovanie by pritom malo byť zabezpečené nielen zo strany štátu, kde bol spáchaný teroristický čin, ale aj v štáte obvyklého pobytu obete.
Na úvod rokovania ministri diskutovali o prijatých opatreniach na zabránenie šírenia vírusu z pohľadu rešpektovania princípov právneho štátu, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv občanov a zachovania princípu trojdelenia moci. Ministri sa navzájom informovali o tom, ako sa vyrovnávali s vyváženosť prijatých opatrení a prípadnou kritikou.
Boj proti dezinformáciám
Ministri spravodlivosti sa v súvislosti s koronakrízou venovali aj téme masívneho nárastu dezinformácií a nenávistných prejavov počas pandémie. Opakovali sa v nich dva hlavné motívy – snaha vykresliť EÚ a demokratické krajiny ako neefektívne a propagovanie zavádzajúcich až škodlivých medicínskych informácií.
Viac o téme: Koronavírus
V reakcii na to vydala EK oznámenie ‚Boj proti dezinformáciám o ochorení Covid-19 – aké sú fakty‘. Ešte pred jeho publikovaním skupina členských krajín, medzi nimi i Slovensko, zaslala orgánom EÚ dokument. Navrhla v ňom razantnejší postup únie voči šíreniu dezinformácií, vrátane lepšej koordinácie aktivít, jednotného vystupovania či verejného pomenovania šíriteľov dezinformácií na základe vierohodných dôkazov.
V rámci diskusie o náraste nenávistných prejavov sa ministri zhodli na princípe, že čo je nelegálne offline, musí byť nelegálne aj v online priestore. Zároveň bolo zo strany zástupcov členských štátov počuť časté volanie po spoločnom európskom riešení vo vzťahu k veľkým prevádzkovateľom, akými sú napríklad Facebook alebo Twitter.