Kríza na Ukrajine: Rusko vyslalo vojakov do separatistických regiónov, Američania to označili za inváziu (online)

Kríza na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

21:00 Utorňajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie o situácii na Ukrajine vám prinesieme aj v stredu.

20:48 Rusko v najbližšom čase evakuuje svoj diplomatický personál na Ukrajine. Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, dôvodom je snaha ochrániť životy a bezpečnosť týchto ruských občanov na Ukrajine, nakoľko údajne čelili vyhrážkam o použití fyzického násilia.

Vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie sa tiež uvádza, že diplomatom údajne v minulosti na Ukrajine podpálili ich vozidlá a ukrajinské úrady na to nereagovali.

20:31 Najbližší spojenci Ruska sa v utorok zdráhali podporiť rozhodnutie Moskvy uznať nezávislosť oblastí na východe Ukrajiny ovládaných povstalcami.

19:39 Ruský prezident Vladimir Putin vyzval na medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska, ukončenie snáh Ukrajiny o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a zastavenie dodávok zbraní na územie Ukrajiny.

Anexiu Krymu západné mocnosti široko odsúdili ako porušenie medzinárodného práva. Putin však v utorok vyhlásil, že by mala byť medzinárodne uznaná ako legitímny odraz voľby miestneho obyvateľstva, ktorú prirovnal k hlasovaniu za nezávislosť Kosova. V snahe ukončiť súčasnú krízu Putin taktiež vyzval, aby sa Ukrajina zriekla úsilia o začlenenie do NATO, pričom uviedol, že by mala prijať „neutrálny štatút“ a dodal, že Západ by tam mal prestať posielať zbrane.

19:07 Európska únia sa v utorok jednomyseľne dohodla na počiatočných sankciách zameraných na ruských predstaviteľov pre ich kroky na Ukrajine.

18:32 Ruskí poslanci v utorok odsúhlasili prezidentovi Vladimirovi Putinovi použitie vojenských síl mimo územia krajiny. Niekoľko európskych lídrov v priebehu dňa uviedlo, že ruskí vojaci vstúpili na územia na východe Ukrajiny, ktoré ovládajú proruskí povstalci, po tom, ako Putin uznal nezávislosť.

Členovia hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, jednomyseľne odhlasovali, že Putin môže armádu použiť mimo Ruska, čím fakticky formálne odobrili nasadenie ruských ozbrojených síl v povstaleckých regiónoch.

18:19 Slovenská republika, tak ako aj ostatné demokratické krajiny, odsudzuje vyslanie ruských ozbrojených síl na Ukrajinu. Skonštatovala to prezidentka Zuzana Čaputová po rokovaní bezpečnostnej rady. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej besede zdôraznil, že Rusko sa vyhráža zbraňami a Slovensko stojí na správnej strane dejín.

16:22 Tí, čo tvrdili, že robia len cvičenia, klamali. Tí, čo po “cvičení” tvrdili, že sa sťahujú späť do Moskvy, klamali. Píše podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) na sociálnej sieti Facebook.

16:10 Biely dom v utorok označil ruské kroky na Ukrajine za inváziu. To vytvára pôdu pre zavedenie prísnych sankcií, o ktorých sa hovorí odvtedy, čo Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo v blízkosti hraníc s Ukrajinou zhruba 150-tisíc vojakov.

Viacerí západní predstavitelia v utorok uviedli, že ruské jednotky sa presunuli do oblastí kontrolovaných povstalcami na východe Ukrajiny po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin uznal ich nezávislosť. Niektorí predstavitelia však naznačili, že to ešte nie je plnohodnotná invázia, informuje agentúra AP.

16:05 Niekdajší ruský prezident Dmitrij Medvedev skritizoval rozhodnutie Nemecka, ktoré v utorok stoplo certifikáciu plynovodu Nord Stream 2 v nadväznosti na pondelňajšie uznanie separatistických východoukrajinských regiónov Moskvou a následné vyslanie ruských vojakov na tieto územia.

Ruský prezident Vladimir Putin podotkol, že Rusko napriek vážnej kríze vo vzťahoch so Západom a sankciám nechce zastaviť dodávky zemného plynu do zahraničia. Neuviedol však, za akú cenu.

Odvetu Ruska v podobe zvýšenia cien však naznačil spomenutý Medvedev, ktorý bol šéfom Kremľa v rokoch 2008 – 2012. „Vitajte v odvážnom novom svete, kde Európania čoskoro zaplatia 2000 eur za tisíc metrov kubických zemného plynu,“ povedal Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom štátnej bezpečnostnej rady.

15:28 Európska únia (EÚ) sa chystá zaviesť sankcie voči niekoľkým ruským predstaviteľom a bankám financujúcim ruské ozbrojené sily. Plánuje tiež obmedziť prístup Moskvy na svoje kapitálové a finančné trhy. Informovali o tom v utorok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.

Krok bude „zameraný na tých, ktorí sa podieľali na nezákonnom rozhodnutí“ o uznaní nezávislosti dvoch povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny, uviedli predstavitelia v spoločnom vyhlásení. Konkrétne mená nespomenuli. Predmetom sankcií podľa nich bude aj „obchod z obidvoch separatistických oblastí do EÚ a z EÚ“. Cieľom reštriktívnych opatrení bude obmedziť prístup ruského štátu a vlády na kapitálové a finančné trhy EÚ a obmedziť tak financovanie eskalačnej a agresívnej politiky, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa zídu neskôr v utorok, aby rokovali o týchto krokoch. Obaja vedúci predstavitelia bloku uviedli, že únia je pripravená zaviesť ďalšie opatrenia, pokiaľ to bude vzhľadom na vývoj situácie potrebné.

15:16 Za riešenie konfliktu na Ukrajine diplomatickou cestou sa vyslovila mimoparlamentná strana Aliancia.

„Ruská federácia opakovane porušuje medzinárodné dohody a medzinárodné právo. V roku 2014 napadla nášho východného suseda, Ukrajinu. Medzinárodné spoločenstvo nemôže akceptovať ďalšiu agresiu Ruska, ktorou ohrozuje suverenitu, celistvosť a ľudské životy na Ukrajine, testuje jednotu euroatlantických štruktúr a ohrozuje bezpečnosť Európy,” uviedla Aliancia v stanovisku, ktoré sprostredkovala Klára Magdeme z Aliancie.

Podľa Aliancie je vojnový konflikt na Ukrajine potrebné riešiť a vyriešiť diplomatickou cestou. „Je dôležité, aby členské štáty vo svojich vyjadreniach vrátane otázky opodstatnenosti uvalenia ďalších sankcií na Rusko, boli jednotné a dostatočne razantné. Dodržanie medzinárodných dohôd je potrebné pre všetkých aktérov, ich porušenie môže viesť a väčšinou vedie ku konfliktom, ako nedodržanie a nerealizácia Druhej minskej dohody k aktuálnemu vojnovému napätiu na území Ukrajiny,“ vyhlásila Aliancia.

14:59 Prezident Vladimír Putin podľa Zuzany Čaputovej v dlhom príhovore prakticky uprel Ukrajine právo na vlastný štát. Vzápätí ako jediný na svete uznal nezávislosť takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sa pred ôsmimi rokmi za pomoci Ruska pokúsili odtrhnúť od Ukrajiny a poslal vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

14:33 Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin možno hľadá zámienku na okupáciu celej Ukrajiny.

Scholz v utorok uviedol, že Nemecko a ďalšie štáty na zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) jasne povedali, že Moskva „nemá vo svete žiadnu podporu“ pre jej rozhodnutie uznať nezávislosť separatistických regiónov na východe Ukrajiny ovládaných proruskými povstalcami.

Ako Scholz podotkol, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „si zaslúži najvyšší rešpekt za to, že sa jeho krajina nenechala vyprovokovať Ruskom, pretože ruský prezident možno čaká práve na to, aby mal zámienku na okupáciu celej Ukrajiny“.

14:20 Ruská vojenská aktivita v Baltskom mori sa podľa fínskeho prezidenta napriek krokom Moskvy na Ukrajine nezvyšuje.

More je jednou z oblastí, v ktorej prípade sú mnohé krajiny podozrievavé voči zámerom Moskvy. „Napodiv sa situácia v celej oblasti Baltského mora javí ako veľmi pokojná a počet ruskej vojenskej techniky vyslanej do tejto oblasti klesá,“ skonštatoval v utorok fínsky prezident Sauli Niinistö.

Fínsko podľa Niinistöa v súčasnosti nečelí vojenskej hrozbe zo strany Ruska, s ktorým zdieľa dlhú hranicu. Aj tak však krajina bude pozorne sledovať budúce kroky Moskvy mimo Ukrajiny.

Niinistö podľa svojich slov nevie, prečo sa Rusko „teraz jednoducho rozhodlo urovnať situáciu Ukrajiny, ktorá sa deje sedem, osem rokov“. Jedným z dôvodov podľa neho môže byť, že si Moskva všimla, že Ukrajina posilnila a ešte stále silnie.

14:00 Ruský prezident Vladimír Putin je agresor a treba to jasne povedať. V tlačovej správe to skonštatoval predseda koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík. Liberáli podľa neho ostro odsudzujú konanie Ruska, ktoré uznalo separatistické regióny na východe Ukrajiny a nariadilo ich vojenské obsadenie. „To, čo sa v pondelok udialo na východe Ukrajiny, je absolútne neprijateľné a porušuje to medzinárodné právo. Slovensko musí vyslať jednoznačný signál, že stojí na strane nášho suseda,“ povedal Sulík.

13:55 Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martina Klusa nekoná Rusko v záujme zachovania mieru, ale presne naopak. „Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny a aj jej suverenitu. Uznať nezávislé separatistické regióny a následne ich obsadiť vojensky je ďaleko za čiarou,“ skonštatoval Klus. Doplnil, že Európska únia a NATO musia byť jednotní a rázni v snahe odkázať Rusku, že takéto konania nemôžeme v žiadnom prípade tolerovať.

13:36 Na zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa v utorok zúčastní aj prezidentka Zuzana Čaputová.

13:20 Rusko napriek vážnej kríze vo vzťahoch so Západom nechce zastaviť dodávky zemného plynu do zahraničia.

Vyhlásil to v utorok ruský prezident Vladimir Putin. Moskva v pondelok napriek medzinárodným protestom uznala samozvané ľudové republiky Luhansk a Doneck na východe Ukrajiny za suverénne štáty. Západ preto Rusku hrozí novými sankciami, čo vyvoláva obavy z ohrozenia dodávok energií.

Moskva stále zdôrazňuje, že plyn prúdil z krajiny do zahraničia vždy, a to aj v čase studenej vojny. Putin na fóre krajín vyvážajúcich zemný plyn ďalej uviedol, že Rusko chce zvýšiť investície do plynárenského sektora a zlepšiť jeho infraštruktúru.

13:10 Ruské uznanie nezávislosti pre separatistické oblasti na východnej Ukrajine sa podľa Kremľa vzťahuje aj na územie, ktoré v súčasnosti kontrolujú ukrajinské sily.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko uznáva nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky s hranicami, ktoré existovali, keď vyhlásili svoju nezávislosť v roku 2014. Ukrajinské sily neskôr počas osemročného konfliktu, ktorý si vyžiadal viac ako 14-tisíc mŕtvych, prevzali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov. Utorkové vyhlásenie pridáva na obavách Západu, že Moskva by mohla po pondelkovom uznaní nezávislosti povstaleckých samozvaných republík pokračovať s úplnou inváziou na Ukrajinu.

12:57 Rakúsko si predvolalo ruského veľvyslanca na protest proti porušeniu suverenity Ukrajiny zo strany Ruska. Uviedol to rakúsky kancelár Karl Nehammer. Ako tiež povedal, Rakúsko podporuje postoj Európskej únie, čo sa týka postupného uvalenia sankcií na Rusko. „Existujú rôzne možnosti sankcií, ktoré je teraz potrebné použiť cieleným spôsobom, pretože musíme predpokladať, že sme ešte nedosiahli vrchol eskalácie,“ povedal novinárom vo Viedni.

Kancelár tiež v snahe upokojiť Rakúšanov povedal, že aj keby Rusko okamžite prestalo dodávať zemný plyn, „dodávka energií je zabezpečená“. Rakúske úrady tiež posilňujú sledovanie potenciálnych kybernetických hrozieb voči rakúskym vládnym inštitúciám. Ministerstvo zahraničia sa pred dvomi rokmi stalo terčom kyberútoku, ktorý vystopovali do Ruska, pripomína agentúra AP.

12:48 Predseda KDH Milan Majerský v stanovisku uviedol, že samozvané vyhlásenie separatistických regiónov Doneckej a Luhanskej republiky za nezávislé štáty a vyslanie ruských vojakov do týchto oblastí je neakceptovateľné. Ide o jasné porušenie medzinárodného práva. O stanovisku Majerského informovala hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

„Je v záujme Slovenska chrániť základné princípy a dohodnuté pravidlá, medzi ktoré patrí aj právo suverénnych krajín brániť územnú celistvosť a rozhodnúť sa, kto sú jeho medzinárodní partneri. Ochrana týchto hodnôt je dôležitá aj pre oba národy – Ukrajinu i Rusko. Tu je rovnako zásadná jednota Európskej únie, transatlantických partnerov a všetkých demokratických spojencov,“ povedal predseda KDH.

Podľa Majerského v tomto okamihu je kľúčové podniknúť principiálne a jasné kroky primäť Rusko k tomu, aby sa vrátilo k rokovaciemu stolu.

12:40 Nemecko nariadilo stiahnutie kľúčového dokumentu potrebného na certifikáciu plynovodu Nord Stream 2 z Ruska. Kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že jeho vláda podnikla toto opatrenie v reakcii na kroky Moskvy na Ukrajine.

12:36 Rusko-ukrajinský konflikt podľa analytika prinesie debaty o energetickej sebestačnosti Európy. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy a príbuzných produktov sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 percent.

12:32 Správy o presune ruskej vojenskej techniky na východ Ukrajiny bude potrebné overiť. Vyhlásil to v utorok britský minister obrany Ben Wallace.

Na stretnutí s kolegami z pobaltských krajín a viacerých západoeurópskych štátov upozornil na znepokojujúce signály, že Rusko začína presúvať svoje sily na Ukrajinu.

Ukrajina je suverénny štát a časť jeho územia bola fakticky anektovaná, zdôraznil minister, pričom odkázal na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o uznaní nezávislosti separatistických regiónov Luhansk a Doneck.

12:07 Proruskí separatisti z Luhanska vyzvali ukrajinskú armádu, aby v rámci zachovania mieru opustila územie Donbasu. Ako vyhlásil podpredseda parlamentu separatistickej Luhanskej republiky Dmitrij Chorošilov, ak ich požiadavky Kyjev odmietne, budú musieť pristúpiť k opatreniam vedúcich k zachovaniu územnej celistvosti v rámci hranice bývalej Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny. Informoval o tom portál Novinky.cz. „V rámci právneho poriadku našich republík existuje zákon, ktorý jasne hovorí, že územím LNR je územie bývalej Luhanskej oblasti. Tam je časť nášho územia okupovaná ukrajinskými vojkami,“ zhodnotil Chrorošilov.

11:48 Ostrá kritika voči Moskve znie aj z Atén, ktoré s ňou majú tradične priateľské vzťahy.

„Uznanie nezákonného a jednostranného vyhlásenia ‚nezávislosti‘ separatistických území Donecka a Luhanska na Ukrajine Ruskom je jasným porušením základných princípov medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a minských dohôd,“ reagovalo grécke ministerstvo zahraničia. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v súvislosti s krízou zvolal mimoriadne stretnutie vládnych predstaviteľov z obrany a zahraničnej politiky.

Podobná kritika znie aj zo Škandinávie. Švédska ministerka zahraničia Ann Linde ruské kroky nazvala „nehanebným porušením medzinárodného práva“. Šéf dánskej diplomacie Jeppe Kofod uviedol, že je to škodlivé a jeho krajina vyzvala Moskvu, aby prestala porušovať medzinárodné právo.

Fínsky prezident Sauli Niinisto avizoval, že jeho krajina bude reagovať jednotne s Európskou úniou, ktorej je členom. Nórsko zas vyhlásilo, že ruské rozhodnutie „priamo odporuje duchu a litere minských dohôd“.

11:36 Novozélandská ministerka zahraničia Nanaia Mahuta v reakcii na Putinovo rozhodnutie uviedla, že pre uznanie nezávislosti separatistických regiónov nemá základ v medzinárodnom práve. „Máme obavy, že je to vypočítaný ťah prezidenta Putina na vytvorenie zámienky na inváziu, čo by bol jasný čin agresie,“ vyjadrila sa a vyzvala na diplomatické úsilie na mierové riešenie situácie.

11:24 Ostré odsúdenie si Rusko vyslúžilo aj z Japonska, kde tamojší premiér Fumio Kišida avizoval, že prediskutujú možné tvrdé sankcie vrátane opatrení s medzinárodnou komunitou. Minister zahraničia Jošimasa Hajaši zas zdôraznil, že je dôležité, aby skupina krajín G7, ktorá zdieľa hodnoty ako demokracia a právny štát, držala spolu a viedla medzinárodnú komunitu.

11:15 Ako informovalo Rádio Slobodná Európa, ruské vojská vstúpili na územie separatistických republík a mieria k „línii dotyku“, ktorá oddeľuje zabraté územia Ukrajiny proruskými separatistami od zvyšku krajiny. Obyvatelia mesta Doneck v priebehu noci videli ako sa ulicami premiestňuje ťažká technika s vojakmi.

11:06 Ministri zahraničia členských štátov Európskej únie (EÚ) sa v utorok stretnú, aby rozhodli o uvalení sankcií pre ruské rozhodnutie uznať separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell uviedol, že stretnutie v Paríži „prijme politické rozhodnutia vzhľadom na európsku odpoveď“. Odpoveď bude podľa jeho slov mať jasnú podobu sankcií. Cieľom nie je uvaliť celý rad sankcií, ktoré EÚ pripravila pre prípad ruskej invázie na Ukrajinu, ale skôr riešiť uznanie Donecka a Luhanska za nezávislé, poznamenal diplomat.

Na otázku, či ruské rozhodnutie vyslať do spomenutých regiónov vojakov „na udržanie mieru“ nepredstavuje inváziu, Borrell odpovedal, že to „nie je plnohodnotná invázia, ale ruskí vojaci už sú na ukrajinskej pôde“.

10:58 Austrálsky premiér Scott Morrison vyhlásil, že by sa Rusko malo bezpodmienečne stiahnuť z ukrajinského územia a prestať sa vyhrážať jeho susedom. Konanie Ruska je podľa neho „neprijateľné, nevyprovokované a neoprávnené“. „Je dôležité, aby podobne zmýšľajúce krajiny, ktoré odsudzujú tento druh správania, držali spolu a môžem vás uistiť, že v momente, keď ostatné krajiny zavedú silné a tvrdé sankcie voči Rusku, budeme konať rovnako,“ povedal.

10:46 Naživo: Tlačová konferencia ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) k situácii na Ukrajine.

10:41 Obsadenie dvoch ukrajinských republík považuje nezaradený poslanec Tomáš Valášek za podlý akt agresie bez precedensu v modernej histórii Európy. „Tento útok je nevyprovokovaný, neodôvodnený a neospravedlniteľný. Progresívne Slovensko ho odsudzuje a žiadame vládu Slovenskej republiky, aby podnikla všetky dostupné kroky na zastavenie ruskej agresie a pomoc Ukrajine,” doplnil.

Valášek chce podobne ako poslanec Andrej Stančík (OĽaNO) zvolať mimoriadne rokovanie Zahraničného výboru NR SR, kde chce chce predvolať aj veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku. „Ruského veľvyslanca sa chcem opýtať, prečo Ruská federácia bezprecedentne pošľapala minské dohody a obsadila Donecko a Luhansko. Zaujímať nás tiež bude vysvetlenie viacerých kritických výrokov prezidenta Vladimíra Putina o Slovensku a iných krajinách, ktoré z vlastného slobodného rozhodnutia vstúpili do Aliancie,” ozrejmil Valášek.

10:29 Ruské rozhodnutie o uznaní nezávislosti ukrajinských separatistických regiónov Luhansk a Doneck a vyslanie vojakov na toto územie znamená „akt vojny“. V utorok to vyhlásil európsky komisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Ako dodal, blok 27 štátov je pripravený uvaliť na Rusko sankcie.

V rozhovore pre belgickú televíznu stanicu RTBF dodal, že pre uskutočnenie tohto kroku je potrebná jednomyseľná zhoda členských štátov Európskej únie (EÚ). Predpokladané opatrenia budú podľa neho prichádzať postupne v závislosti od ruských krokov.

Na začiatku by to mohol byť zákaz vycestovania do EÚ pre vybrané osoby a sankcie proti hospodárskym subjektom prostredníctvom zablokovania ich majetku v Európe a v ďalšom zahraničí, dodal Reynders.

Bude tiež potrebné zabezpečiť, aby sa z Ruska nedovážali žiadne tovary a služby vrátane energií a aby Rusko stratilo prístup ku globálnym finančným službám, pokračoval eurokomisár. Otvorené sú všetky scenáre a členské štáty diskutujú aj o možnostiach diplomacie, ktorá by konflikt zmiernila, uzavrel Reynders.

10:03 Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva zainteresované strany, aby využili všetky dostupné možnosti na mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Silové riešenie totiž podľa strany Hlas-SD nebude mať žiadneho víťaza, bude iba znamenať prehru pre každého účastníka tohto konfliktu, a to tak pre Rusko, USA, Európsku úniu (EÚ), ale predovšetkým pre samotnú Ukrajinu. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Hlas-SD považuje za jediné riešenie tejto situácie dôsledné napĺňanie takzvaných Minských dohôd, predovšetkým poskytnutie osobitného štatútu Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015. „Jediným východiskom z krízy je jednoznačná podpora aktivít Francúzska a Nemecka v rámci Normandského formátu, ktoré spolu s Ukrajinou a Ruskom rokujú o budúcom štatúte Donbasu,“ zdôraznila strana.

Zásadným záujmom Slovenska je podľa Hlasu-SD dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, predovšetkým princípu územnej celistvosti a suverenity štátov. „Slovensko musí byť v tomto smere konzistentné. Tak, ako odmietlo uznať porušenie územnej celistvosti Srbska po vyhlásení nezávislosti Kosova, nemôže uznať ani anexiu Krymu alebo vyhlásenie nezávislosti Donbasu. Pre existenciu Slovenska je dôležité, že všetky problémy Ukrajiny musia byť vyriešené v rámci princípu územnej celistvosti,“ priblížila strana s tým, že otvorená vojna na Ukrajine bude mať negatívne dopady na celú Európu.

„Od energetickej, cez ekonomickú až po migračnú krízu. Dnešné vysoké ceny energií a inflácia sú iba začiatkom ešte väčšej krízy, ktorá by postihla Európu v prípade vojny na Ukrajine,“ dodala strana v stanovisku.

9:45 Koaličný poslanec Andrej Stančík (OĽaNO) plánuje v najbližších dňoch iniciovať mimoriadne zasadnutie Zahraničného výboru NR SR, na ktorom predloží uznesenie odsudzujúce „agresívne kroky Ruskej federácie a vyjadrujúce solidaritu s Ukrajinou“. Informoval o tom Peter Dojčan z mediálneho tímu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Kroky ruského prezidenta Vladimira Putina totiž Stančík považuje za bezprecedentnú eskaláciu situácie, za porušenie Minských dohovorov a útok na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

„Zámienkou sú vyfabrikované informácie, ktoré už neraz v histórii slúžili ako ospravedlnenie vedenia vojny agresorom. Teraz je čas postaviť sa za hodnoty práva, mieru, slobody a demokracie. Kroky Kremľa sú popretím týchto hodnôt a vyžadujú si odozvu,” doplnil poslanec a člen Zahraničného výboru NR SR.

9:28 V súvislosti s uznaním nezávislosti separatistických území na východe Ukrajiny zo strany ruského prezidenta a následným nariadením vyslať tam ruských vojakov mimoriadne zasadala aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť Ukrajiny, USA a ďalších šiestich krajín, sprevádzali výzvy na deeskaláciu a zabránenie konfliktu. Námestníčka generálneho tajomníka OSN Rosemary DiCarlo otvorila stretnutie s tým, že ruské uznanie samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky je porušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. „Riziko veľkého konfliktu je reálne a je nutné mu za každú cenu zabrániť,“ vyhlásila a okrem iného vyjadrila obavy v súvislosti s civilnými obeťami a eskalujúcim ostreľovaním medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfield Putinovo rozhodnutie vyslať vojakov do Donbasu v rámci mierovej misie označila za nonsens, pretože je to podľa jej slov „jasne základ pre ruský pokus o vytvorenie zámienky pre ďalšiu inváziu na Ukrajinu“. Daný krok a uznanie nezávislosti spomenutých regiónov je podľa nej tiež nevyprovokovaný útok na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, pričom Putin tým minskú dohodu, ktorá je zameraná na ukončenie separatistického konfliktu na východe Ukrajiny, „roztrhal na kusy“. Svet nemôže od situácie „odvracať zrak, pretože história nám hovorí, že pozrieť sa iným smerom tvárou v tvár takémuto nepriateľstvu bude oveľa nákladnejšia cesta“, povedala diplomatka a varovala, že „následky ruských činov budú hrozné – na Ukrajine, v celej Európe a na celom svete“.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Sergij Kyslycja požadoval od Ruska, aby zrušilo uznanie nezávislosti separatistických regiónov, okamžite stiahlo okupačné sily a vrátilo sa k rokovaniam. Zasadnutie BR OSN podľa neho zvolal na protest proti Putinovmu „nelegálnemu a nelegitímnemu“ rozhodnutiu, ktoré okrem iného porušuje medzinárodné dohody a formáty. „Medzinárodne uznané hranice Ukrajiny boli a zostanú nemenné bez ohľadu na akékoľvek vyhlásenia a kroky Ruskej federácie,“ vyhlásil a doplnil, že Ukrajina je naďalej odhodlaná dosiahnuť politické diplomatické urovnanie a nepodľahnúť provokáciám.

Veľvyslanci Číny a Indie pri OSN vyzvali všetky strany na zdržanlivosť a zdôraznili potrebu diplomacie. „Konštruktívna diplomacia je nevyhnutná“, keďže napätie medzi Ukrajinou a Ruskom eskaluje, cituje televízia CNN indického zástupcu TS Tirumurtiho. Kľúčové strany v spore by mali „pokračovať v dialógu a konzultácii a hľadať rozumné riešenia“, konštatoval čínsky veľvyslanec Čang Ťün.

8:46 V utorok od 15.00 na úrade vlády mimoriadne zasadne Bezpečnostná rada SR.

8:22 Rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť separatistických entít v podobe Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky je v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch. V tlačovej správe to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR).

Konanie ruského prezidenta uznať nezávislosť oboch republík je podľa slovenského rezortu diplomacie neprijateľným krokom. „Je tiež v rozpore s princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO), tak aj Európskej únie,“ dodáva MZVEZ SR.

Rezort pripomína, že Slovenská republika samozvanú nezávislosť oboch uvedených separatistických entít neuznáva. „Naša principiálna zahraničnopolitická pozícia podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva,“ uzatvára ministerstvo.

8:04 Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odsudzuje uznanie separatistických entít Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky zo strany Ruskej federácie. Tento krok označil len za podporu ďalšieho násilia a nenávisti. Vyhlásil to vo svojom profile na sociálnej sieti.

Heger doplnil, že je z rozhodnutia ruského prezidenta hlboko pobúrený. Dodáva, že následkami tohto kroku budú trpieť obyčajní ľudia. „Vážim si rozvážny postoj Ukrajiny, ktorá sa snaží nedávať ruskému imperializmu zámienku na inváziu. Tým chráni životy nielen Ukrajincov, ale aj Rusov,“ skonštatoval.

7:46 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter zverejnili rovnaké vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že Putinov krok uznať nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky je „očividným porušením medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a minských dohôd“.

„EÚ a jej partneri budú reagovať jednotne, pevne a odhodlane v solidarite s Ukrajinou,“ uviedli tiež vo vyhlásení. Únia následne oznámila, že uvalí sankcie na tých, ktorí sa podieľajú na uznaní ukrajinských separatistických regiónov za nezávislé.

V podobnom duchu ako EÚ reagoval aj britský premiér Boris Johnson, ktorý ešte pred tým, ako ruský prezident podpísal príslušné dekréty, povedal, že uznanie samozvaných republík na Ukrajine bude „jasne v rozpore s medzinárodným právom“ a odmietnutie minského procesu zameraného na nastolenie mieru na východnej Ukrajine, pričom je to podľa neho „veľmi zlé znamenie“. Putinovo vyhlásenie je „ďalším náznakom toho, že veci sa na Ukrajine uberajú nesprávnym smerom“, povedal tiež predseda britskej vlády.

„Odsudzujem ruské rozhodnutie uznať samozvanú ‚Doneckú ľudovú republiku‘ a ‚Luhanskú ľudovú republiku‘,“ reagoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg s tým, že to ďalej podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, „narúša snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody, ktorých je Rusko zmluvnou stranou“. Stoltenberg tiež vo vyhlásení znova obvinil Rusko z toho, že si vyberá zámienku na inváziu na Ukrajinu.

7:33 Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden vydá nariadenie zakazujúce Američanom obchod a financovanie spomenutých separatistických území, do nich aj v nich. Nariadenie tiež poskytne právomoc uvaliť sankcie na každú osobu, ktorá sa rozhodne pôsobiť v týchto oblastiach Ukrajiny, avizuje vo vyhlásení s tým, že Washington čoskoro oznámi aj iné opatrenia „súvisiace s pondelňajším očividným porušením medzinárodných záväzkov Ruska“. Biely dom zároveň zdôraznil, že tieto opatrenia sú iné ako tie, čo majú pripravené so spojencami a partnermi pre prípad ruskej invázie na Ukrajinu.

7:22 Britská vláda uvalí sankcie na Rusko pre rozhodnutie jeho prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti ukrajinského územia a kontrolujú ich proruskí separatisti.

Ministerka zahraničných vecí Liz Trussová potvrdila, že sankcie v reakcii na ruské „porušenie medzinárodného práva a útok na ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť“ oznámia v utorok. Spravodajský portál BBC uvádza, že príslušnú legislatívu vláda použije na uvalenie reštriktívnych opatrení na ľudí a organizácie s väzbami na Rusko. V prípade ruského vpádu na Ukrajinu by podľa vládnych zdrojov sankcie ďalej vzrástli.

Putinov krok uznať už odsúdilo mnoho ďalších krajín vrátane USA, Francúzska či Európskej únie, pričom tiež avizovali uvalenie sankcií.

7:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z úmyselného porušenia suverenity Ukrajiny.

Vyhlásil to v televíznom prejave národu, ktorému predchádzalo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti ukrajinského územia a kontrolujú ich proruskí separatisti. Ukrajina chce mier, vyhlásil Zelenskyj a následne doplnil, „my sa nebojíme, nikomu nič nedáme“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Kyjev podľa Zelenského potrebuje „jasné a účinné kroky podpory“ od jeho medzinárodných partnerov. „Je veľmi dôležité vidieť, kto je teraz náš naozajstný priateľ a partner a kto bude naďalej strašiť Ruskú federáciu len slovami,“ povedal ukrajinský prezident. Putin podpísal dokumenty o uznaní samozvaných republík v Donbase v pondelok večer. Následne nariadil operáciu „na udržanie mieru“ na východnej Ukrajine.

7:00 Vitajte pri utorňajšom online textovom prenose o kríze na Ukrajine.