V lesoch provincie Bergamo na severe Talianska leží pod korunami stromov ukrytý rozľahlý zábavný park. Pýši sa hojdačkami, šmykľavkami, kolotočmi, horskou dráhou i ruským kolom, ktoré fungujú na ručný pohon. Park v čarovnom prírodnom prostredí je pritom dielom jediného človeka, ktorý ho so zanietením a čisto vo voľnom čase budoval vyše 40 rokov.
Príbeh parku Ai Poppi v Motelle sa začal netradične. V júni v roku 1969 taliansky kuchár Bruno kúpil džbán bieleho vína, džbán červeného vína, šesť kilogramov párkov a salámu. „Všetko jedlo som povešal na strom a zapálil pod ním gril. Chcel som len vidieť, či by sa tu ľudia zastavili. Nemal som dokonca ani žiadnu tabuľu,“ uviedol Talian.
„Potom prišli dvaja mladíci. Zastavili sa a spýtali sa, čo to je. Odvetil som, že je to reštaurácia. ´Ako je to možné? Včera sme tadiaľto išli a nebolo tu nič,´ povedal jeden z chlapcov. A tak som im povedal: ´Ste naši prví zákazníci, premýšľajte o tom,´“ uviedol Bruno.
Krátko na to sa pri grile v lese zastavili ďalší ľudia. „Prišiel jeden, štyria, desiati, dvadsiati a o tri hodiny neskôr všetko jedlo zmizlo. Bolo to také vzrušujúce,“ dodal kuchár, ktorý si v lese následne otvoril vlastnú reštauráciu.
Keď o niekoľko rokov neskôr potreboval háčiky na zaistenie stoličiek, vybral sa k miestnemu kováčovi, aby mu s tým pomohol. Jedna návšteva však život majiteľa reštaurácie obrátila naruby. „Nikdy na toho muža nezabudnem, raz by som mu chcel postaviť sochu. V obchode som ho požiadal o výrobu háčikov. Viete, čo mi povedal? Že na také veci nemá čas. Povedal mi: ´Ak viete zvárať, tam je stroj. Urobte si ich sám.´ Niekedy si želám, aby to nikdy nebol vyslovil. Vtedy sa to všetko začalo,“ prezradil Bruno.
V ten deň sa Bruno vrátil domov unavený a s ubolenými očami z pohľadu na zváračku, avšak aj s novou vášňou. Krátko na to sa prihlásil na kurz zvárania, kde sa od profesionálov naučil remeslu. A odtiaľ bol už len krok od lunaparku. Po záverečnej v reštaurácii sa Talian zatvoril do svojej malej dielne, kde postupne tvoril malé šmykľavky a hojdačky. „Prvú veľkú železnú šmykľavku som postavil pred 40 rokmi. V tom čase to bola veľká vec – na svete nebolo veľa takých podivných šmykľaviek ako je táto. A odvtedy som pokračoval v stavaní. Park bol stále väčší a väčší. Je to zvláštne, lebo som to vôbec nečakal. Nemyslel som si, že to bude taký úspech,“ uviedol domáci kutil.
Dnes park navštevujú malí i veľkí, ktorí sa po bláznení v parku radi zastavia aj v lesnej reštaurácii na dobrý obed. „Hoci som starý, stále mám odhodlanie. Dúfam, že parku sa bude ešte dlho dobre dariť,“ uviedol Bruno.
Príbeh nadšeného muža zaujal aj filmárov Colemana Guyona a Luiza Romera, ktorý majiteľovi reštaurácie nakrútili krátky dokument Ai Pioppi. Príbeh muža, ktorý vlastnými rukami v priebehu 40 rokov postavil fascinujúci park, sa tak dostáva k čoraz širšiemu publiku.
www.gizmodo.com
