Podávanie trestných oznámení je na Slovensku zneužívané. V rozhovore pre agentúru SITA a portál Webnoviny.sk to konštatovala rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská.
Inštitút, ktorý vo veľkom využívajú napríklad politici v rámci politického boja má podľa nej často v prvom rade najmä psychologický účinok.
„Viac zarezonuje, keď sa povie ‚podávam trestné oznámenie‘,“ uviedla s tým, že verejnosť si tento pojem spája s trestným stíhaním, obvinením alebo prípadným odsúdením.
Trestné oznámenie môže podať každý
Takisto podľa Kurilovskej zaváži aj to, že pri podaní trestného oznámenia nie je potrebné nič platiť. V prípade podania žaloby v civilnom konaní totiž existujú presne stanovené poplatky.
Kurilovská: Spolupracujúci obvinený je veľmi silný inštitút. Nestačí však, že niekto len niečo povie a začnú razie a zatýkanie
Trestné oznámenie podľa Kurilovskej môže podať každý, kto má podozrenie, že bol spáchaný nejaký skutok, ktorý by mohol byť trestným činom.
„Štát je tu pre ľudí, ktorí v prípade pocitu ohrozenia ich zdravia, života a majetku majú právo podať trestné oznámenie,“ povedala s tým, že policajt alebo prokurátor je povinný každé oznámenie prijať a vec preverovať.
Problematické anonymné oznámenia
Veľké množstvo podaných trestných oznámení však podľa Kurilovskej orgány činné v trestnom konaní neraz zahlcuje.
V rámci riešenia situácie so zneužívaním trestných oznámení by sa podľa nej mohlo pristúpiť napríklad k tomu, aby sa orgány nezaoberali anonymnými oznámeniami, resp. zaoberali sa anonymnými podaniami, ktoré jasne formulujú skutočnosti poukazujúce na trestnú činnosť a tie aby boli operatívnou činnosťou prvotne preverované.
„Nemyslím si, že by sa mala nejako meniť zásada oficiality, pretože v tomto je ten demokratický prvok. Polícia, prokuratúra a následne súd sú tu na to, aby chránili záujmy ľudí,“ dodala.