BRATISLAVA 20. marca (WebNoviny.sk) – Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Veľkého týždňa utrpenia a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Ako povedal pre agentúru SITA spišský súdny vikár Ján Duda, zdá sa, že v liturgii sa začína doba, keď je v bohoslužbách menej slov a nastupujú silné gestá. Prvým silným gestom je podľa neho sprievod do kostola, ktorým sa pripomína vstup Pána Ježiša do Jeruzalema.
Veriaci oslavujú Ježiša
„Pánu Ježišovi sa pri tomto vstupe dostáva od ľudí oslavy, ktorá sa prejavuje palmovými alebo olivovými alebo inými zelenými ratolesťami a spevom „hosanna“ alebo inou vhodnou piesňou odporúčanou liturgickými knihami,“ uviedol s tým, že preto sa táto nedeľa nazýva „kvetnou“.
Pán Ježiš vstupuje podľa Dudu ako kráľ do svojho mesta Jeruzalema, aby tu vykonal veľké dielo vykúpenia svojím utrpením a smrťou na kríži i svojím zmŕtvychvstaním. Tento Jeruzalem pripomína „nebeský Jeruzalem“, ktorý sa tak často spomína v Zjavení sv. Jána apoštola ako miesto prebývania Boha, Baránka i jeho verných.
„Tento vstup do Jeruzalema je aj pre nás viac gestom, než čímsi iným – pripomína nám náš budúci vstup do „nebeského Jeruzalema“, kde nás očakáva náš Pán Ježiš Kristus. Zelené ratolesti sú tiež symbolom nového prichádzajúceho života, sú nádejou nášho nebeského života,“ konštatoval Duda.
Veriaci východnej cirkvi nespievajú na Kvetnú nedeľu pašie
Druhým gestom sú pašie
Druhým silným gestom Kvetnej nedele sú podľa Dudu pašie. Je to spievané evanjelium, kde sa popisuje utrpenie a smrť Pána Ježiša (lat. passiones, slov. utrpenie). Tento rok sa čítajú alebo spievajú pašie podľa sv. Lukáša (Lk 22,14 – 23,56). Preto má nedeľa aj druhý názov, ktorý je odvodený od tohto gesta – nedeľa utrpenia Pána. Aj keď spievanie pašií sa nezaobíde bez slov, viac než slová ide podľa Dudu o gesto Ježišovho utrpenia, bolesti a smrti. Je to gesto, ktoré pramení z veľkej Božej lásky k ľuďom, pretože „nikto nemiluje viac ako ten, kto dáva svoj život za druhých“.
„Obvykle máme najradšej seba samého, ale u Krista sa stretávame so zvláštnou božou láskou, pretože Boží Syn nás miluje viac, ako seba samého. Toto je úžasné gesto, ktoré nám cirkev pripomína hneď na úvod Veľkého týždňa. Kto toto gesto božej lásky nepochopí, alebo sa aspoň nesnaží pochopiť, premyslieť, premeditovať, pravdepodobne nič z kresťanstva ani nedokáže pochopiť,“ zdôraznil s tým, že naozaj milovať Boha nadovšetko a blížneho aspoň ako seba samého je najväčšie prikázanie kresťanov.
Tieto dva silné gestá nás podľa Dudu majú sprevádzať pri našom osobnom vstupe do Veľkého týždňa a najmä treba mať na pamäti, že gestá v tomto týždni majú svoje nezastupiteľné miesto a je potrebné mať otvorené srdce, aby sme pochopili ich zmysel a posolstvo.