Kybernetik s ľudskou tvárou, ktorý mal byť prezidentom. Tak spomínajú na Ftáčnika jeho kolegovia z vlády

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Milan Ftáčnik primátorom Bratislavy
Sprava: Kandidát na primátora Bratislavy Milan Ftáčnik a Brigita Schmögnerová v centrále Milana Ftáčnika, kde očakávajú výsledky volieb do orgánov samosprávy obcí. Bratislava, 27. november 2010. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Vo veku 64 rokov zomrel exminister školstva, bývalý primátor Bratislavy, komunálny poslanec aj vyskoškolský pedagóg Milan Ftáčnik. Jeho pamiatku si v piatok uctili minútou ticha poslanci parlamentu a na informáciu zareagovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Hlava štátu ho označila za výraznú postavu slovenskej politiky. Vyzdvihla, že svoje názory a idey presadzoval vždy vecne, slušne a s rešpektom.

„Jeho kultivovaný prejav bude v našej spoločnosti chýbať. Takých ľudí vo verejnej službe nikdy nie je dostatok,“ uviedla Čaputová.

Charakterný a pracovitý človek

Na úmrtie Ftáčnika pre Webnoviny.sk reagovali aj viacerí jeho kolegovia z prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Práve v nej pôsobil zosnulý politik ako minister školstva.

Na Ftáčnika spomínajú ako na výnimočnú osobnosť, profesionála a charakterného človeka. Zhodujú sa, že patril k najlepším ministrom školstva v novodobej histórii Slovenskej republiky. Oceňujú jeho pracovitosť, precíznosť a zanietenosť.

Bol vždy prístupný na kompromis a vedel si vypočuť z pozície ministra školstva aj argumenty rezortu financií,“ uviedla pre portál Webnoviny.sk exministerka financií Brigita Schmögnerová.

„Mal byť prezidentom“

Bývalá šéfka rezortu financií ľutuje, že sa práve Milan Ftáčnik nestal prezidentom Slovenskej republiky. Za hlavu štátu kandidoval v roku 1993, v prvom kole volieb získal 21 percent hlasov.

Spolu s Romanom Kováčom sa dostal do opakovanej voľby, no ani v tomto kole nebol zvolený prezident. Podľa vtedajšej právnej úpravy v novej voľbe už kandidovať nemohli, zvolený za prezidenta SR bol nakoniec jediný kandidát Michal Kováč.

„Mal nato osobnostné, vzdelanostné a jazykové predpoklady. Disponoval tiež výbornými medzinárodnými kontaktmi,“ skonštatovala na margo Ftáčnika ako kandidáta za prezidenta Schmögnerová.

Milan Ftáčnik
Milan Ftáčnik Foto: SITA/Diana Černáková

Zároveň vyzdvihla jeho prínos na ministerstve školstva. Ako autor prvého vysokoškolského zákona sa podľa Schmögnerovej zasadzoval o to, aby jedna tretina slovenskej populácie mala vysokoškolské vzdelanie.

„Bol priamy, naklonený ku kompromisom a uvažoval logicky. Mal obdivuhodnú pamäť, bol priateľský a vždy dodržal všetko, čo sľúbil,“ spomína si jeho bývalá kolegyňa z vlády.

Kybernetik s ľudskou tvárou

Ako racionálneho človeka a kybernetika s ľudskou tvárou si Milana Ftáčnika pamätá jeho bývalý stranícky kolega a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.

„Vo vláde sedel vedľa mňa. Tak sme si mohli aj šepkom povedať mnohé poznámky pod čiarou,“ prezradil pre portál Webnoviny.sk exminister.

Ftáčnik sa podľa Magvašiho nezabudnuteľne zapísal do histórie Slovenskej republiky, ocenil jeho podiel na tvorbe rokovacieho poriadku parlamentu.

Bratislava pre všetkých
Milan Ftáčnik Foto: SITA/Diana Černáková

„Patril medzi najlepších ministrov školstva, a to nielen po roku 1990. Žiaľ, nie všetky kvalitné myšlienky sa mu však pre obmedzené verejné zdroje podarilo presadiť,“ hovorí jeho bývalý kolega z Dzurindovej vlády.

Pozitívne vníma aj Ftáčnikove pôsobenie ako starostu Petržalky, ktorým bol od 2. december 2006 až do 27. november 2010. Tvrdí, že sa mu podarilo sídlisku vniesť novú tvár.

„Aj na tejto pozícii presadzoval systémové, koncepčné a strategické riadenie. Bol schopný viesť dialóg, diskutoval s každým a neodsudzoval iné názory,“ podčiarkol Magvaši.

Pracoval s extrémnym nasadením

Nielen ako dlhoročného priateľa, ale aj ako kolegu z oblasti kybernetiky vníma  Ftáčnika exminister hospodárstva Ľubomír Harach.

Ftáčnik roky pôsobil na vtedajšej Katedre teoretickej kybernetiky FMFI Univerzity Komenského v Bratislave, tiež ako vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu aj Katedry aplikovanej informatiky.

Bol aj členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh. Ako povedal Harach Webnovinám, na vláde bol Ftáčnik vždy veľmi dobre pripravený, hovoril vecne a stanoviská formuloval vždy korektne.

Ftáčnik
Milan Ftáčnik Foto: Ilustračné foto SITA/Michal Svítok

Vyzdvihol tiež jeho precíznosť, zanietenosť a podľa jeho slov často až extrémne nasadenie. Pocta sa Ftáčnikovi dostala od Haracha aj ako od kolegu v kresle ministra školstva. Jeden v ňom sedel vo vláde Jozefa Moravčíka a druhý zasa v kabinete Mikuláša Dzurindu.

„Spolu s Jánom Pišútom patril k najlepším porevolučným ministrom školstva Slovenskej republiky. Školstvo a vedu výrazne posunul vpred, podarilo sa mu zrealizovať množstvo transformačných krokov,“ dodal Harach.

Milan Ftáčnik

Narodil sa 30. októbra 1956 v Bratislave. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore teoretická kybernetika, pričom štúdia ukončil na novovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakulte UK s Cenou ministra školstva.

V roku 1987 získal titul CSc., o dva roky neskôr titul docent. Pôsobil na MFF UK na Katedre teoretickej kybernetiky, Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Od januára 2003 do decembra 2006 aj ako vedúci katedry.

V roku 1980 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, po roku 1990 sa podieľal na jej transformácii na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Pôsobil v nej aj ako podpredseda, no v roku 2002 zo strany vystúpil a založil stranu Sociálnodemokratická alternatíva (SDA).

Predsedom SDA bol do januára 2005, kedy došlo k jej zlúčeniu so stranou Smer-SD.

V rokoch 1990 až 1998 bol poslancom Národnej rady SR za SDĽ. Od roku 1990 do roku 1992 bol členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ministrom školstva bol v rokoch 1998 až 2002. V komunálnych voľbách v roku 2002 aj 2006 ho zvolili za poslanca Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy. V rokoch 2005 aj 2009 ho zvolili za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja.

V rokoch 2006 – 2010 bol starostom mestskej časti Bratislava-Petržalka. V novembri 2010 sa ako nezávislý kandidát s podporou Smeru-SD stal primátorom Bratislavy, vo funkcii bol do decembra 2014.

Od roku 2014 pracoval na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK. Od apríla 2015 bol aj predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti a od decembra 2015 členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy. Bol tiež členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh.

Od roku 2019 bol tiež predseda Rady pre smart riešenia a inovácie, ktorá je koordinačnou platformou Smart cities klubu a Slovak smart city klastra.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Brigita SchmögnerováĽubomír HarachMikuláš DzurindaMilan FtáčnikPeter Magvaši
Firmy a inštitúcie Vláda SR