NEW YORK 14. marca (WEBNOVINY) – Rozpory medzi Ruskom a Západom týkajúce sa ukončenia krízy na Ukrajine naďalej pretrvávajú.
Novinárom v Londýne to v piatok povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po niekoľkohodinovom rokovaní s jeho americkým partnerom Johnom Kerrym. Tie boli síce podľa Lavrova užitočné, no spoločný pohľad na problémy nepriniesli. „Nemáme rovnaký pohľad na situáciu,“ povedal.
—-> TU.
V súvislosti s plánovaným referendom o pripojení ukrajinského Krymu k Rusku Lavrov vyhlásil, že Moskva bude plne rešpektovať výsledky ľudového hlasovania. Zároveň uistil, že Rusko neplánuje inváziu južnej a východnej Ukrajiny, kde žije veľká ruská menšina.
Kerry podľa Lavrova nehovoril o možnosti zavedenia sankcií proti Moskve, ktorými pohrozili Spojené štáty aj Európska únia v prípade, ak v otázke Ukrajiny Kremeľ neustúpi.
Rusko si je podľa neho vedomé, že medzinárodné spoločenstvo chystá sankcie, považuje ich však za kontraproduktívne. „Sankcie nepodporia vzájomné záujmy,“ vyhlásil Lavrov, ktorý zároveň dodal, že Krym znamená pre Rusko viac ako Falklandské ostrovy pre Britániu. Tá o ostrovy v Atlantickom oceáne dlhodobo a urputne bojovala s Argentínou.
Kyjev márne prosí o zbrane
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Povedal to nemenovaní predstaviteľ Pentagonu v piatok pre agentúru AFP. Ďalší zdroj uviedol, že USA o žiadosti uvažujú. Spor Ruska s Ukrajinou chce však Washington urovnať diplomatickou cestou.
Prezident USA Barack Obama v stredu obvinil Rusko z agresívneho prístupu ku kríze na Ukrajine a varoval, že ak sa nezmení, Američania spolu s inými krajinami to budú Moskve „nútení zúčtovať“. Vyjadril sa tak po tom, ako v Bielom dome privítal Jaceňuka, čím dal opäť najavo svoju podporu novému vedeniu v Kyjeve.
Obamove slová sa týkali vojenskej prítomnosti Ruska na Kryme, kde sa po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vzbúrili obyvatelia ruskej národnosti. Americký líder vyjadril presvedčenie, že najväčšou hrozbou pre Ukrajinu je momentálne strata územnej celistvosti, a prisľúbil, že v zápase o jej zachovanie bude stáť pri Ukrajincoch.
Etnických Rusov si obránime, hrozí Kremeľ
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny. Vo vyhlásení ministerstvo konštatovalo, že ukrajinské úrady stratili kontrolu nad krajinou a nie sú schopné zaistiť obyvateľstvu základnú bezpečnosť.
„Rusko si uvedomuje svoju zodpovednosť za životy svojich občanov na Ukrajine a vyhradzuje si právo na ich ochranu,“ píše sa vo vyhlásení. Rusko konkrétne spomína štvrtkové násilnosti počas proruských a proukrajinských demonštrácií vo východoukrajinskom meste Doneck, pri ktorých zahynul jeden človek a 29 utrpelo zranenia.
Rusky hovoriaci vojaci už obsadili veľké časti Krymu, kde Moskva vojensky podporuje miestnych Rusov odmietajúcich prevzatie moci na Ukrajine doterajšou opozíciou a požadujúcich pričlenenie územia k Rusku. Referendum o takomto kroku sa má na Kryme uskutočniť v nedeľu. Ukrajinská vláda obvinila Rusko z vojenskej invázie a medzinárodné spoločenstvo hrozí Moskve sankciami.
Rusko síce akúkoľvek inváziu popiera, no šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi Leonid Slutský pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme. Reportér agentúry Reuters opäť videl v piatok ráno vyloďovanie nákladných áut a vojakov v v zálive neďaleko krymského Sevastopoľu.
Rusi nechcú vojnu, no obhajujú práva Krymu
Ruský veľvyslanec pri OSN povedal na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady, že Moskva „nechce vojnu“ s Ukrajinou. Vitalij Čurkin tak reagoval na priamu otázku od prechodného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka, ktorý sa na zasadnutí zúčastnil.
Napriek tomu však Čurkin zápalisto obhajoval právo Krymu uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku. Jaceňuk povedal Bezpečnostnej rade OSN, že jeho krajina je bezdôvodne obeťou ruskej agresie a držal pritom kópiu Charty OSN s cieľom zdôrazniť, že Moskva ju ako aj niekoľko ďalších medzinárodných dohôd porušuje.
Šanca na mierové riešenie
Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že „je tu stále šanca na vyriešenie konfliktu mierovou cestou“ a vyzval Moskvu, aby sa zapojila do priamych rokovaní. Čurkin na ponuku priamych rokovaní nereagoval a tvrdil, že je to Kyjev, čo „rozdeľuje krajinu na dve časti“, nie Moskva.
Referendum pritom označil za odpoveď na „právne vákuum“ na Ukrajine. Spojené štáty v tejto súvislosti predložili vo štvrtok návrh rezolúcie, ktoré by vyhlásilo plánované nedeľné referendum na Kryme za nelegálne. Rusko už vyhlásilo, že návrh bude vetovať, uviedli diplomati z rady.
Západ musí byť jednotný, tvrdí Merkelová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v piatok uviedla, že je dôležité nechať dvere otvorené rokovaniam s Ruskom o Ukrajine, ale Západ musí byť v odpovedi na porušovanie medzinárodného práva jednotný.
Merkelová zdôraznila po stretnutí s nemeckými obchodnými lídrami, že „rokovania sú najlepšou príležitosťou na nájdenie riešení„. Západné krajiny sú pripravené uvaliť na Rusko sankcie, ak v otázke Ukrajiny Kremeľ neustúpi.
Šéf federácie nemeckého priemyslu Ulrich Grillo povedal, že „sankcie neposlúžia nemecko-ruským obchodným vzťahom a zvlášť dôvere v týchto vzťahoch, no pre mňa, pre nás musí byť na prvom mieste medzinárodné právo„.
Krvavé zrážky v Donecku
Násilné zrážky, ktoré v približne rovnakom čase prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a viacerí ľudia skončili v nemocnici. Podľa informácií portálu ruskej televízie RT sa do potýčok dostali stovky účastníkov dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve. Išlo o najhoršie násilie od pádu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča 22. februára.
Ministri zahraničných vecí USA a Ruska sa v piatok stretnú v britskej metropole Londýn, kde budú debatovať o politickej kríze na Ukrajine. Šéf ruskej diplomacie John Kerry sa so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom stretne v snahe zastaviť stupňovanie krízy a zmierniť napätie medzi mocnosťami pred nedeľňajším referendom o odtrhnutí ukrajinského Krymu a jeho pričlenení k Rusku. Kerry a Lavrov o témach diskusie hovorili počas štvrtkového telefonického rozhovoru. Zhodli sa, že „do úvahy vezmú existujúce rusko-americké návrhy normalizovať atmosféru v záujme mieru“.
Na nedeľné referendum na Kryme, ktoré má rozhodnúť o štatúte regiónu, sa zaregistrovali volební pozorovatelia z viac než dvoch desiatok krajín vrátane USA. Vo štvrtok o tom informoval šéf volebnej komisie Michail Maljšev, ktorého cituje agentúra RIA Novosti.
Podľa jeho slov bude ľudové hlasovanie monitorovať 50 politikov a pozorovateľov z 21 krajín vrátane Spojených štátov, Izraela, Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Grécka. Referendum sa uskutoční v nedeľu a vo všeobecnosti sa očakáva, že vydláždi cestu pripojeniu Krymu k Rusku.
Maljšev uviedol, že prvé predbežné volebné výsledky budú zverejnené v pondelok a hlasovacie lístky sa v súčasnosti už distribuujú do regionálnych hlasovacích miestností. Lístky budú v ukrajinskom, ruskom aj tatárskom jazyku.
Šéf volebnej komisie dodal, že oprávnených voličov je na Kryme viac než 1,52 milióna. Toto číslo nezahŕňa obyvateľov Sevastopoľu, významnej ruskej námornej základne, ktorá má vlastné volebné orgány.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou