MOSKVA 12. marca (WEBNOVINY) –
Rozhodnutie USA podporiť novú vládu Ukrajiny miliardou dolárov odporuje americkým zákonom. Tvrdí to ruská vláda odvolávajúca sa na zákon prijatý v Spojených štátov začiatkom 60. rokov. Ten podľa tvrdení Rusov zakazuje finančnú pomoc „ilegálnym režimom, kde sa moci ujali násilím a mimo rámca amerického právneho systému„.
Moskva sa tak odvoláva na slová Viktora Janukovyča, ktorý sa stále považuje za prezidenta Ukrajiny. Podľa jeho utorňajších vyjadrení ho totiž o post pripravili štátnym prevratom. Poukázal zároveň na to, že americké zákony zakazujú takúto pomoc. Ako uviedol, „zakazujú finančnú pomoc štátom, kde bol legálne zvolený prezident zvrhnutý„.
Podľa svojich slov sa plánuje obrátiť na americký parlament a ústavný súd, píše portál ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti.
„Nemôžeme odštartovať vojenskú operáciu na Kryme, lebo by sme oslabili naše východné hranice a Ukrajina by nebola chránená,“ povedal. Nadchádzajúce referendum o pričlenení Krymu k Rusku je podľa Turčynova podvod, keďže výsledky budú aj tak upravené v Moskve. „Referendum sa neodohrá na Kryme, ale v kanceláriách Kremľa,“ vyhlásil. Referendum o odtrhnutí polostrova od Ukrajiny sa bude konať už túto nedeľu.
Turčynov v utorok vyzval na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov a dobrovoľníkov do ukrajinských ozbrojených síl. Požiadal parlament, aby schválil zmenu jednotiek ministerstva vnútra na národnú gardu, ktorá by mala „brániť krajinu a jej obyvateľov pred kriminálnikmi a vonkajšou a vnútornou agresiou„. Mobilizácia sa má týkať tých, čo v minulosti slúžili v armáde ako aj dobrovoľníkov.
Vláda verí v zrušenie hlasovania
Ukrajinská vláda v stredu vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Podľa vyhlásenia ministra spravodlivosti Pavla Petrenka, ktoré cituje na svojom portáli tlačová agentúra Interfax-Ukrajina, Kyjev „očakáva v blízkej budúcnosti zmeny v postoji ruskej administratívy„, čo však správa nekonkretizuje.
Minister taktiež zopakoval, že vláda v Kyjeve podobne ako „celé medzinárodné spoločenstvo“ nemieni výsledky referenda uznať. Iniciatívu pritom označil za snahu zničiť systém územnej štruktúry zavedený po druhej svetovej vojne a varoval pred „geopolitickými dôsledkami“.
—-> TU.
Rusi poľujú na krajnú pravicu
Ruský súd vydal v stredu zatykač na ukrajinského nacionalistu a lídra krajne pravicového Pravého sektora Dmytra Jaroša.
Moskovský oblastný súd ho v neprítomnosti obvinil z podnecovania k terorizmu. Podľa agentúry Reuters ide zo strany Ruska o symbolický krok na podporu jeho tvrdení, že zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča majú na svedomí extrémisti a nacionalisti, ktorí podľa Moskvy stáli na čele neústavného puču.
Jaroš, ktorý plánuje kandidovať na ukrajinského prezidenta, podľa súdu „verejne vyzýval na teroristické a extrémistické aktivity„. Jaroš na konte svojho hnutia na ruskej sociálnej internetovej sieti Vkontakte požiadal lídra čečenských povstalcov Doku Umarova o pomoc v boji proti „ruskej okupácii Ukrajiny„. Odkazoval tak na situáciu na ukrajinskom autonómnom území Krym. O vydanie zatykača požiadala súd ruská prokuratúra.
O ukrajinský prezidentský post sa okrem Jaroša chce uchádzať Vitalij Kličko, predseda parlamentnej strany UDAR (Ukrajinská demokratická aliancia za reformu), či prepustená expremiérka Julija Tymošenková, líderka najsilnejšieho opozičného zoskupenia Baťkivščyna (Vlasť).
Jaceňuk pôjde rokovať do Bieleho domu
Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v stredu pricestuje na návštevu USA, kde sa v Bielom dome stretne s prezidentom Barackom Obamom. Spojenec odsúdenej expremiérky Julije Tymošenkovej v nedeľu na zasadnutí vlády uviedol, že bude v Spojených štátoch hovoriť o ukrajinskej kríze.
Ukrajinský prezident chce gardu, Krym vyhlásil nezávislosť
Americký šéf diplomacie Kerry sa odmietol stretnúť s Putinom
Janukovyč prehovoril z Ruska, Ukrajinu varoval pred vojnou
Je to legálne, zopakoval Putin Merkelovej a Cameronovi
Ešte minulý štvrtok sa Jaceňuk zúčastnil na summite EÚ v Bruseli, kde sa snažil získať podporu v čase napätej politickej situácie vo vlasti. Príchod exministra zahraničných vecí potvrdil aj Biely dom.
Cieľom Obamu je podľa medializovaných informácií podporiť Ukrajinu, zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a izolovať Rusko za jeho konanie na ukrajinskom autonómnom regióne Krym. Vo štvrtok by mal Jaceňuk vystúpiť na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
Bývalý minister zahraničných vecí a predseda parlamentu za prozápadnej Tymošenkovej vlády, sa stal ukrajinským premiérom po zosadení vlády proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Stal sa tak nástupcom Serhija Arbuzova, ktorý nakrátko nahradil premiéra Mykolu Azarova. Ten odstúpil koncom januára v reakcii na protivládne nepokoje v Kyjeve.
Európska komisia (EK) považuje referendum o pričlenení ukrajinského polostrova Krym k Rusku za porušenie medzinárodného práva ako aj suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Poslancom Európskeho parlamentu to v stredu povedal komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle.
„Referendum predstavuje značnú hrozbu pre stabilitu hraníc v Európe,“ vyhlásil komisár s tým, že EK už teraz považuje výsledok takéhoto plebiscitu za neplatný a odmieta ho uznať. Takto postavené referendum je podľa EK nelegálne a nelegitímne. Füle podrobil kritike aj Rusko a jeho plánovaný zákon o ešte jednoduchšej anexii zahraničného územia v prípade ohrozenia tamojšej ruskej menšiny. „Takýto zákon bez predchádzajúcej dohody s tým ktorým susedným štátom je porušením medzinárodných zákonov a princípov,“ povedal komisár.
Väčšinu územia Krymu v súčasnosti kontrolujú ruské jednotky. Vláda tamojšej autonómnej republiky sa chce odtrhnúť od Ukrajiny a pripojiť opäť k Rusku. O tomto kroku má rozhodnúť nedeľňajšie referendum, ktorého výsledky Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznajú.
Únia už má sankcie voči Rusku na papieri
Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na znení sankcií voči Rusku, ktoré budú zahŕňať cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov. Sedemstranový dokument detailne popisuje reštriktívne opatrenia voči tým osobám, ktoré sa podieľajú na porušovaní suverenity susednej Ukrajiny. Konkrétne mená zatiaľ neboli určené a EÚ momentálne pracuje na zozname osôb, ktorých by sa mali sankcie týkať. Na zozname s najväčšou pravdepodobnosťou nebude prezident Vladimir Putin a minister zahraničia Sergej Lavrov, aby zostali „komunikačné kanále“ otvorené.
O prijatí sankcií budú na budúci pondelok rokovať ministri zahraničia EÚ. Išlo by o prvý súbor sankcií, ktoré by únia prijala voči Rusku po skončení Studenej vojny, čo odzrkadľuje radikálne zhoršenie vzájomných vzťahov. EÚ je však odhodlaná opatrenia prijať, ak Rusko nezmení svoj postoj v súvislosti s Krymom a nezačne s medzinárodnými sprostredkovateľmi rokovať o vyriešení súčasnej krízovej situácie. EÚ koordinuje zavedenie sankcií so Spojenými štátmi a o prijatí podobných opatrení voči Rusku už uvažuje aj Kanada, Japonsko, Turecko.
G7 výsledky referenda neuzná
Skupina siedmich svetových lídrov G7 uviedla v stredu, že neuzná výsledky nedeľňajšieho referenda na Kryme o odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku. Stanovisko krajín G7 vyzýva Moskvu, aby „upustila od všetkých snáh zmeniť štatút Krymu odporujúci ukrajinským zákonom a porušujúci medzinárodné právo„.
Referendum, ktoré sa uskutoční 16. marca, „nebude mať právny účinok a celý proces je veľkou chybou„. Lídri G7 tiež uviedli, že podniknú ďalšie individuálne aj spoločné kroky, ak sa Rusko pokúsi Krym pripojiť.
Nad Ukrajinou budú hliadkovať lietadlá NATO
Severoatlantická aliancia v stredu potvrdila vyslanie dvoch pozorovateľských lietadiel, ktorých úlohou bude sledovať situáciu v krízou zmietanej Ukrajine. Stroje NATO vzlietli zo základní v Nemecku a Británii v stredu ráno. Lietadlá však podľa operačného vedenia aliancie v Belgicku nevstúpia do vzdušného priestoru nečlenskej krajiny združenia 28 krajín. Týka sa priestoru Ukrajiny a Ruska. Lietať teda budú nad Poľskom a Ukrajinou. Misia je reakciou na rozhodnutie členských štátov intenzívnejšie sledovať možné hrozby vyplývajúce z politickej kríze v Ukrajine pre alianciu.
Kerry bude v Londýne rokovať s Lavrovom
Minister zahraničných vecí USA John Kerry v stredu oznámil, že v snahe zastaviť stupňovanie krízy na Ukrajine bude v najbližších dňoch rokovať s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Podľa jeho vyhlásenia na pôde Kongresu by sa malo stretnutie uskutočniť v piatok v Londýne a jeho cieľom bude zmierniť napätie medzi mocnosťami pred referendom o odtrhnutí ukrajinského Krymu a jeho pričlenení k Rusku, ktoré je naplánované na nedeľu.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou