BRATISLAVA 10. júna (WebNoviny.sk) – Bezpečnosť nemožno považovať za čosi raz a navždy dané, musíme ju naďalej posilňovať a vylepšovať, a to vrátane investovania do našej schopnosti brániť sa.
Kontext dramatických bezpečnostných hrozieb, vrátane tých, ktorých sme boli svedkami nedávno v Manchestri a Londýne, nás o tom opakovane presviedča.
Spustenie Európskeho obranného fondu
Ako informoval tlačový odbor rezortu diplomacie, odznelo to vo vystúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčák na konferencii o európskej bezpečnosti a obrane (DESCOP 2017) v Prahe, na ktorej sa zúčastnil na pozvanie predsedu vlády Českej republiky Bohuslava Sobotku.
„Táto konferencia nemohla prísť vo vhodnejšom čase – v čase, keď sa Európska rada pripravuje na zhodnotenie pokroku dosiahnutého pri posilňovaní úlohy EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a keď Európska komisia oznámila iniciovanie Európskeho obranného fondu. Je to jedna z odpovedí na očakávania našich občanov, ktorí chcú, aby sme podnikli konkrétne kroky, ako zaručiť ich bezpečnosť, aby sme urobili viac na národnej aj medzinárodnej úrovni,“ povedal Lajčák v panelovej diskusii spolu ministerkou obrany Francúzska Silviou Goulardovou, ministrom zahraničných vecí Českej republiky Lubomírom Zaorálkom a zástupcom ministra zahraničných vecí Grécka Georgiosom Katrougalosom.
Ako Lajčák zdôraznil, posilnenie spolupráce medzi partnerskými krajinami navzájom je základným predpokladom toho, aby sme boli schopní čeliť krízam v našom susedstve, s priamym dopadom na bezpečnosť občanov EÚ.
„Musíme byť realistami a sústrediť sa na dosiahnuteľné krátkodobé ciele – medzi nimi aj silnejšiu a bezpečnejšiu Európsku úniu. Zdieľame aj dlhodobú víziu dopracovať sa v budúcnosti k Bezpečnostnej a obrannej únii,“ pokračoval minister s tým, že víta spustenie Európskeho obranného fondu ako krok správnym smerom k posilneniu spoločného výskumu a vývoja a k spoločnému obstarávaniu obranných spôsobilostí.
Tri scenáre možného vývoja
Európska komisia tento týždeň predložila na diskusiu na úrovni členských štátov tri scenáre možného vývoja spolupráce členských štátov EÚ v obrannej a bezpečnostnej oblasti.
Prvý scenár počíta s dobrovoľnou spoluprácou. Druhý predpokladá spoločné rozhodovanie EÚ v oblasti obrany na základe finančnej a operačnej solidarity napríklad v kybernetickej obrane, pri ochrane hraníc a v boji proti terorizmu. A podľa tretieho variantu by Únia dokázala robiť náročné operácie s vyšším stupňom integrácie armád členských krajín.
„Jednou z priorít pre budúcnosť Európy, ktoré z tohto procesu vyplynula, je posilniť práve oblasť bezpečnosti a obrany na ochranu našich občanov, záujmov a hodnôt. Európska únia musí byť schopná reagovať na problémy ako masová migrácia, kybernetické útoky, či terorizmus, ktoré občania považujú za jeden z hlavných problémov,“ píše sa v tlačovej správe ministerstva s tým, že hlavnými témami DESCOP 2017 boli posilňovanie bezpečnostnej a obrannej spolupráce, partnerstvo a prieniky medzi EÚ a NATO, obranný výskum a vývoj vojenských spôsobilostí.
Hosťami konferencie boli predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ministri obrany a zahraničných vecí, zástupcovia európskeho obranného priemyslu a ďalší experti. Súčasťou slovenskej delegácie bol aj minister obrany SR Peter Gajdoš.
Na okraj konferencie sa Lajčák stretol s poradcom predsedu Európskej komisie Mihneom Motocom, s ktorým diskutoval o zapojení kapacít obranného priemyslu menších krajín – vrátane Slovenskej republiky – do modelov financovaných z Európskeho obranného fondu, osobitne vo sfére modernizácie.
