Prioritou slovenského predsedníctva v rade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je Ukrajina. Povedal to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) na tlačovom brífingu. Podľa neho sa pri riešení situácie na Ukrajine podarilo niekoľko vecí, s ktorými nepočítal, keď sa ujímal predsedníckej stoličky.
Slovensko je predsedníckou krajinou od januára 2019. Zasadnutie ministerskej rady sa bude konať 5 až 6. decembra v Bratislave.
„Ukrajina je najvýznamnejším politickým cieľom predsedníctva a podarilo sa nám viacero úspechov. Výmena zajatcov, odmínovanie území, stiahnutie ťažkej techniky z línie a najviditeľnejším je oprava mosta v stanici Luhansk, ktorý je jediným prechodom pre občanov v Luhanskej oblasti,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. V porovnaní so slovenským predsedníctvom v EÚ je podľa neho organizácia náročnejšia najmä pre väčší počet zúčastnených krajín.
Dopravné obmedzenia v Bratislave
Na zasadnutí sa zúčastní 57 členských krajín OBSE a 11 partnerských krajín. Do Bratislavy príde 40 ministrov zahraničných vecí a 13 štátnych tajomníkov.
Dohromady sa na rade zúčastní 70 delegácií a viac ako 1000 delegátov. Slovensko to bude stáť zhruba 1,7 milióna eur. Na rokovania bude vyčlenených v Inchebe takmer 15-tisíc štvorcových metrov priestorov.
Rokovanie spôsobí v Bratislave dopravné obmedzenia, ale menšie ako v prípade slovenského predsedníctva v EÚ.„Organizácia je špecifická tým, že za jedným rokovacím stolom sedia krajiny Európskej únie, ale aj USA, bývalé sovietske republiky a Rusko. Nie je to organizácia, kde všetci zdieľajú rovnaké názory, a to je jej výhodou. OBSE funguje na princípe konsenzu,“ vysvetlil minister.
Po Slovensku preberie predsedníctvo Albánsko
Rada je podľa neho priestorom na riešenie viacerých zamrznutých vojnových konfliktov aj na dvojstrannej úrovni. Ako príklad uviedol Náhorný Karabach. Na ministerskej rade sa zúčastnia aj ministri zahraničných vecí Azerbajdžanu a Arménska, ktorých sa tento konflikt dotýka. Po Slovensku preberie predsedníctvo Albánsko.
Podpisom Helsinského záverečného aktu v roku 1975 aktu vznikla Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE). Tá počas studenej vojny slúžila ako dôležité multilaterálne fórum na dialóg a rokovania medzi Východom a Západom.
V roku 1995 sa transformovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). S 57 účastníckymi štátmi v severnej Amerike, Európe a Ázii je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou na svete.