Nález z jaskyne Apidima na juhu Grécka je najstarším dôkazom o existencii človeka mimo afrického kontinentu.
Tvrdí to nemecká archeologička Katerina Harvati, ktorá so svojím tímom nájdenú zadnú časť lebky z Apidimy skúmala tými najmodernejšími metódami a výsledky výskumu publikovala v magazíne Nature.
Posun o 16-tisíc rokov dozadu
Podľa jej zistení človek, ktorému lebka patrila, žil približne pred 210-tisíc rokmi. To posúva čas prvého známeho výskytu dnešného človeka mimo Afriky oproti doterajším poznatkom o ďalších 16-tisíc rokov dozadu. Doteraz najstaršie známe pozostatky človeka mimo Afriky boli nájdené v Izraeli.
Archeológovia objavili pri vlakovej stanici prehistorickú kamennú dosku s rytinami koní
V prípade rekordne starej časti lebky z Grécka pritom nejde o nový nález. Archeológovia ju našli už koncom 70-tych rokov minulého storočia a odvtedy ležala takmer nepovšimnutá v univerzitnom múzeu v Aténach.
Rozšírenie druhov nebolo úspešné
Toto konkrétne rozšírenie druhu Homo sapiens, z ktorého pochádza aj nález z Apidimy, však podľa vedcov nebolo z dnešného pohľadu „úspešné“ a táto populácia ľudí vymrela, podobne ako viacero ďalších.
Masové rozšírenie človeka z Afriky do zvyšku sveta, ktoré trvá dodnes, sa odohralo až pred niečo vyše 100-tisíc rokmi.
