Legendárny spevák Sting oslavuje 60. narodeniny

BRATISLAVA 2. októbra (WEBNOVINY) – Cez víkend vstúpi do klubu šesťdesiatnikov ďalšia muzikantská hviezda, ktorú zdobia nielen početné hity, ale i dobročinné aktivity mimo scény.

Gordon Matthew Sumner alias Sting, líder kultových The Police, oslávi v nedeľu 2. októbra 60. narodeniny.

„Medzi mojou päťdesiatkou a šesťdesiatkou som si užíval najviac v živote. Rátam s tým, že ďalšia dekáda bude ešte lepšia. Nevidím dôvod, prečo by to ešte nemalo gradovať,“ povedal nedávno Sting v rozhovore pre denník USA Today.

Pozvanie na charitatívny koncert, ktorý sa konal pri príležitosti jeho narodenín v sobotu 1. októbra na newyorskom Broadwayi, prijali Lady Gaga, Bruce Springsteen, Stevie Wonder, Mary J. Blige, will.i.am či Billy Joel.

Zisk z podujatia poputuje na konto Robin Hood Foundation, ktorá bojuje proti chudobe. Životné jubileum si Sting pripomenie aj kompiláciou The Best of 25 Years, ktorá vyjde v pondelok 17. októbra. Obsahovať bude jeho remastrované hity, remixy i živé verzie vybraných piesní.

Najstaršie dieťa mliekára

Sting sa narodil 2. októbra 1951 v mestečku Wallsend na severe Anglicka. Je najstarším zo štyroch detí mliekára Ernesta a kaderníčky Audrey. Malý Gordon Sumner sa do styku s hudbou po prvý raz dostal, keď skúšal hrať na starej španielke, ktorú u nich zanechal strýko predtým, než emigroval do Kanady. Ako tínedžer často chodieval do podniku Club-A-Go-Go v Newcastli, kde na vlastné oči videl koncert Jimiho Hendrixa i skupiny Cream.

Neskôr pripustil, že aj títo interpreti ho v jeho tvorbe inšpirovali. Sting vystriedal pred dovŕšením dvadsiateho roku života viacero povolaní. V rokoch 1971 až 1974 napokon vyštudoval učiteľský smer a začal pracovať v St. Paul’s Middle School v Cramlingtone.

Fanúšikovia ho poznali podľa svetra

Mladíka to ale stále ťahalo k hudbe. Od roku 1971 vystupoval s rôznymi džezovými a džez-rockovými skupinami ako Phoenix Jazzmen, the Newcastle Big Band alebo Last Exit, pričom mal na sebe často oblečený čierno-žltý sveter. Práve preto ho začali volať Sting, teda žihadlo. Začínajúcemu hudobníkovi však lokálne skupiny nestačili, rovnako ako práca učiteľa angličtiny a školského futbalového trénera, ktorá ho živila dva roky. V januári 1977 sa teda rozhodol presťahovať z Newcastlu do Londýna, kde chcel svoju kariéru muzikanta rozvinúť.

Už začiatkom roka sa v britskej metropole stretol so Stewartom Copelandom, ktorý chcel po odchode z progresívno-rockovej formácie Curved Air založiť novú trojčlennú skupinu. Tretím do partie sa stal gitarista Henry Padovani. Ich prvou skladbou bol kúsok Fall Out. Na jar 1977 trojica koncertovala ako predkapela skupín Cherry Vanilla a Wayne County & the Electric Chairs.

Ďalšou Stingovou anabázou bol v tých časoch projekt Strontium 90, v ktorom okrem neho figurovali Mike Howlett a bývalý gitarista formácie Eric Burdon and the Animals Andy Summers.

Práve Summers sa stal štvrtým členom The Police. Ešte v lete 1977 ale z kapely odišiel Padovani a tak The Police napokon zostali trojčlennou skupinou.

Kapela vo svojich začiatok nemala „na ružiach ustlané“. Prvý album Outlandos d’Amour (1978) nahrávali bez manažéra a nahrávacej zmluvy. Zásluhou balady Roxanne sa ich však chytilo vydavateľstvo A&M Records a úspech na seba nenechal dlho čakať. S debutovým albumom sa napokon dokázali presadiť nielen vo Veľkej Británii, ale i v USA, kde absolvovali prvé americké turné.

Na Outlandos d’Amour sa okrem úspešnej balady Roxanne nachádza aj ďalší hit Can’t Stand Losing You. Na prvom obale tohto singla je muž s povrazom okolo krku, ktorý stojí na ľadovej kocke. BBC proti takémuto zobrazeniu protestovalo, a preto musela skupina na obal umiestniť iný obrázok.

The Police – Roxanne

Úspech druhej štúdiovky

Na úspech prvotiny The Police nadviazali v októbri 1979, keď vydali druhú štúdiovku Reggatta de Blanc (v preklade Biele reggae). S nahrávkou dobyli britský albumový rebríček a na vrchol sa dostali aj s dvojicou singlov – Message in a Bottle a Walking on the Moon.

„Oba hity boli príkladom ich novovlného štýlu, ktorému dominujú šetrné, ale zároveň chytľavé riffy Andyho Summersa a obratné bubnovanie Stewarta Copelanda. Kľúčovým členom kapely je ale Sting – spevák a basgitarista svetových kvalít a pesničkový autor nepochybného komerčného potenciálu,“ napísal novinár a hudobný spisovateľ John Tobler v knihe 1001 Albums You Must Hear Before You Die (2009). Zásluhou titulnej inštrumentálnej skladby získali The Police prestížnu Grammy v kategórii Najlepšia rocková inštrumentálna skladba. Pre skupinu to bola prvá zo šiestich Grammy, ktoré dostali v rokoch 1980 až 1984.

Vo vydávaní albumov s ročným odstupom pokračovali v roku 1980. Ešte predtým než na trh uviedli tretiu štúdiovku Zenyatta Mondatta, však odštartovali prvé svetové turné, v rámci ktorého zavítali aj do takých krajín ako India, Mexiko či Egypt. S novým albumom opäť dobyli britský rebríček. Na jednotku v britskej singlovej hitparáde sa dostali s tretím No.1 hitom Don’t Stand So Close to Me. V USA to s ním i ďalším singlom De Do Do Do, De Da Da Da dotiahli najvyššie na desiatu priečku v rebríčku Billboard Hot 100. Napriek priaznivým kritikám je táto nahrávka jediná od The Police, ktorú magazín Rolling Stone nezaradil do rebríčka 500 najlepších albumov histórie.

The Police – De Do Do Do, De Da Da Da

V roku 1981 vydala skupina svoju predposlednú štúdiovku Ghost in the Machine obsahujúcu single Every Little Thing She Does Is Magic, Invisible Sun a Spirits in the Material World. Po tom, ako ju kapela predstavila na svetovom turné, si členovia formácie od seba oddýchli a sústredili sa na vlastné projekty.

Sting si v tom čase zahral vo filme Brimstone and Treacle (1982) či fantasy snímke Duna (1984) režiséra Davida Lyncha. Ešte predtým sa objavil v snímkach Quadrophenia (1979) a Radio On (1981). Na soundtracku k filmu Brimstone and Treacle bola Stingova prvá sólová skladba Spread a Little Happiness.

Rozpad The Police

V roku 1983 vydali The Police posledný štúdiový album Synchronicity. Už obal nahrávky bol doslova symbolický.

Zobrazuje totiž troch členov kapely v odlišných farebných pruhoch, čo evokuje ich rozdielnosť a dalo by sa povedať, že predznamenával rozpad skupiny.

Každopádne, so Synchronicity hudobníci opäť triumfovali. Ovládli s ním americký i britský albumový rebríček a do hudobnej histórie sa nezmazateľne zapísali skladbou Every Breath You Take.

Ďalšími hitmi z albumu boli kúsky Wrapped Around Your Finger a King of Pain. Stingovou inšpiráciou pri ich písaní bol rozpad jeho prvého manželstva so severoírskou herečkou Frances Tomelty, s ktorou sa rozviedol v marci 1984. Dvojica má spolu dve deti – dnes 34-ročného syna Josepha a 29-ročnú dcéru Fuchsiu Catherine.

Opustiť zostavu The Police sa Sting rozhodol počas ich veľkolepého koncertu na Shea Stadium v auguste 1983, ktorý v dokumente Last Play at Shea sám označil za svoj „Everest.“

Členovia skupiny sa po ukončení turné v roku 1984 začali sústreďovať na vlastné projekty. Copeland sa vtedy zameral na filmové scenáre, Summers na džez a Sting na hereckú kariéru. Stvárnil hlavnú postavu v horore Nevesta (1985) a zahral si aj po boku Meryl Streep vo filme Plenty (1985) a neskôr v mysterióznom trileri Giulia e Giulia (1987). Oficiálne sa The Police rozpadli v roku 1986 po tom, čo zlyhal ďalší pokus na nahratie ich šiestej štúdiovky.

Prvý sólový album – nominácia na Grammy

Sting debutoval na scéne ako sólový hudobník albumom The Dream of the Blue Turtles (1985). Okrem singla Spread a Little Happiness nahrávka obsahovala aj skladby ako If You Love Somebody Set Them Free alebo Russians o vrcholiacej studenej vojne. Aj heď hudobník nedosiahol taký komerčný úspech ako s The Police, jeho štart bol najmä u kritikov viac ako solídny.

Dokazuje to aj fakt, že za album si vyslúžil nomináciu na Grammy v najprestížnejšej kategórii Album roka. V roku 1985 Sting participoval na hite Money for Nothing od Dire Straits, ktorý si s nimi zaspieval aj na globálnej charitatívnej akcii Live Aid vo Wembley. Vokálne sa podpísal i pod dve skladby z albumu No Jacket Required (1985) od Phila Collinsa. Ako filantrop sa Sting prejavil aj tým, že bol jedným z vokalistov zoskupenia Band Aid a ich charitatívnej piesne Do They Know It’s Christmas?

Sting – If You Love Somebody Set Them Free

Veľká strata i svadba

Kritikom, ktorí tvrdili, že to najlepšie má Sting už za sebou, dal hudobník v roku 1987 veľmi razantnú odpoveď vo forme albumu Nothing Like The Sun. S nahrávkou obsahujúcou hity ako Fragile, Englishman in New York alebo We’ll Be Together dobyl britský albumový rebríček.

Na štúdiovku zaradil aj pieseň Be Still My Beating Heart. Tú venoval svojej matke, ktorá zomrela v roku 1987 rovnako ako jeho otec.

Päť piesní z Nothing Like the Sun vydal hudobník o rok neskôr na albume Nada como el sol (1988), na ktorom vybrané skladby naspieval v španielčine a portugalčine.

Stingovi sa v tom čase darilo aj v partnerskom živote.

Priateľka Trudie Styler mu v roku 1984 porodila dcéru Bridget Michael a o rok neskôr syna Jakea.

Ich tretím spoločným dieťaťom je dcéra Eliot Pauline, ktorá je v súčasnosti speváčkou v skupine I Blame Coco.

Posledným, štvrtým dieťaťom dvojice je 15-ročný syn Giacomo Luke. Sting spečatil vzťah s herečkou a filmovou producentkou 20. augusta 1992 sobášom.

Začiatkom 90. rokov vydal Sting ďalší album, ktorý sa v jeho rodnej krajine dostal v rebríčku na prvú priečku. Z nahrávky The Soul Cages (1991) vydal single All This Time, The Soul Cages či Why Should I Cry for You. Poslednú menovanú venoval svojmu otcovi.

Sting – Why Should I Cry For You?

Už štyridsiatnik Sting bol žijúcou legendou

Sting bol v tom čase na scéne už štvrťstoročie, no po celý čas ho nepostihla de facto žiadna tvorivá kríza a to v rámci sólovej kariéry i pôsobenia v The Police. Sklamaním nebola ani nahrávka Ten Summoner’s Tales (1993), o ktorej kvalitách svedčí skutočnosť, že za ňu bol nominovaný na Mercury Prize i Grammy. Album obsahuje okrem iných i medzinárodný hit Fields of Gold. Štyridsiatnik Sting bol už v tom čase žijúcou legendou so širokou poslucháčskou základňou.

Ešte predtým, než svoju tvorbu zrekapituloval na výberovke Fields of Gold: The Best of Sting 1984-1994 (1994), vydal dve filmové skladby. Prvou bola pieseň Demolition Man pre akčnú komédiu Demolátor (1993). Tou druhou zase spoločná pieseň All for Love, ktorú s Rodom Stewartom a Bryanom Adamsom nahrali pre snímku Traja mušketieri (1993).

Sting – Fields Of Gold

Stingov ďalší album Mercury Falling (1996) nepriniesol žiaden trvácnejší hit, čo sa ale nedá povedať o jeho ďalšej štúdiovke Brand New Day (1999). Spevák s ňou opäť slávil komerčné úspechy a to najmä vďaka singlom Brand New Day a Desert Rose s hosťujúcim alžírskym spevákom Chebom Mamim.

Ešte pred jej vydaním sa dostal do povedomia aj u nových fanúšikov vrátane priaznivcov hip-hopu. Puff Daddy totiž na základe skladby Every Breath You Take od The Police vytvoril hit I’ll Be Missing You, ktorý bol venovaný zosnulému rapperovi Notoriousovi B.I.G. Sting si s Puff Daddym dokonca aj zaspieval a to na odovzdávaní MTV Video Music Awards v roku 1997.

Začiatkom 21. storočia Sting začal zbierať aj nominácie na filmové ceny. Za pieseň My Funny Friend And Me z animovanej snímky Vladárova nová tvár (2000) ho nominovali na Zlatý glóbus aj na Oscara. O tie isté ceny sa uchádzal aj s piesňami Until z romantickej komédie Kate a Leopold (2001) a You Will Be My Ain True Love z vojnovej drámy Návrat do Cold Mountain (2004).

Nomináciu sa mu podarilo premeniť na víťazstvo len raz a to so skladbou Until, za ktorú získal Zlatý glóbus. Sting „nazrel“ aj do sveta športu, keď v roku 2002 vystúpil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Salt Lake City.

Vstup do Skladateľskej siene slávy

Rok 2002 hudobníkovi priniesol vstup do Skladateľskej siene slávy. O rok neskôr sa prezentoval albumom Sacred Love (2003), na ktorom si opäť rozšíril svoje muzikantské obzory. Na nahrávke totiž spolupracoval s hráčom na sitár Anoushkom Shankarom i hip-hopovou a r’n’b speváčkou Mary J. Blige (na duete Whenever I Say Your Name ocenenom Grammy). V októbri 2004 vydal svoju prvú autorizovanú biografiu s názvom Broken Music.

Komerčné úspechy umožnili Stingovi pustiť sa aj do projektov, ktoré by za iných okolností nerobil.

Príkladom bol album Songs from the Labyrinth, na ktorom spracoval skladby renesančného skladateľa Johna Dowlanda.

Na tejto nahrávke spolupracoval s bosnianskym hráčom na lutnu Edinom Karamazovom.

Stingove zanietenie pre klasiku však neznamenalo jeho odklon od prevažne popovej tvorby. Napríklad v roku 2005 totiž hudobník hosťoval na albume Monkey Business americkej pop-rapovej formácie Black Eyed Peas.

Zahral aj pre Obamu

V roku 2007 sa Sting po 21 rokoch opäť spojil s bývalými spoluhráčmi, s ktorými spoločne ohlásil návrat The Police na koncertné pódiá. Nasledujúce comebackové turné sa skončilo obrovským úspechom. The Police vypredávali jeden štadión za druhým, pričom dovedna absolvovali 152 koncertov na celom svete. Turné, ktoré trvalo od mája 2007 do augusta 2008, im zarobilo približne 340 miliónov dolárov a dnes je tretím najúspešnejším v dejinách. Návrat skupiny však bol iba koncertným reunionom a nepriniesol žiaden nový štúdiový materiál.

Po viac ako rok trvajúcej anabáze s The Police sa Sting opäť sústreďoval na vlastnú tvorbu. Po tom, ako v januári 2009 zahral na inaugurácii nového amerického prezidenta Baracka Obamu, sa zatvoril do štúdia, v ktorom nahral ďalší album. Výsledkom bola štúdiovka If on a Winter’s Night… (2009).

Neobišiel ani Bratislavu

Hudobník s ňou príliš neuspel a z nahrávky nevyšiel žiaden hitový singel. V roku 2010 vydal zatiaľ posledný štúdiový album Symphonicities, na ktorom svoje sily spojil so symfonickým orchestrom.

Staré skladby v novom šate predstavil na svetovom turné, v rámci ktorého zavítal aj do predtým neprebádaných končín.

Opäť sa ho dočkali aj fanúšikovia na Slovensku, kde vystúpil 29. júna 2011.

Tentoraz sa predstavil na beznádejne vypredanom bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu s Českým národným symfonickým orchestrom.

Hudobník, ktorý sa označuje za hinduistu, zvykne dennodenne odbehnúť päť míľ (približne osem kilometrov), aby sa udržal v kondícii. Zároveň neúnavne bojuje za dekriminalizáciu ľahkých drog vo Veľkej Británii a angažuje sa v množstvo charitatívnych organizácií. Participoval na projektoch pre Haiti, Tibet, na koncertoch Live Aid i Live 8. V roku 2011 odmietol vystúpiť v Kazachstane pre tamojšie porušovanie ľudských práv.

OBRAZOM: Sting s orchestrom v Bratislave

Predal viac než 100 miliónov nahrávok

Sting získal počas svojej viac ako 34 rokov trvajúcej kariéry ako sólový hudobník a člen The Police dovedna 16 cien Grammy, 4 Brit Awards, 2 Emmy Awards, 2 Ivor Novello Awards a Zlatý glóbus. Na celom svete predal viac než 100 miliónov nahrávok.

Je členom Skladateľskej siene slávy, Rock ‚n‘ rollovej siene slávy a svoju hviezdu má i na hollywoodskom Chodníku slávy (6834 Hollywood Blvd.). „Aký je Sting dnes a aký bol malý Gordon Sumner vo veku jedenásť rokov?“ spýtala sa redaktorka Elizabeth Day jeho priateľa z detstva v rámci profilového rozhovoru pre denník The Observer. „Presne taký istý. Je to ten istý človek,“ odpovedal hudobníkov kamarát Paul.

Profil je zostavený na základe informácií z webstránok sting.com, wikipedia.com, imdb.com, guardian.co.uk, knihy 1001 Albums You Must Hear Before You Die (2009), agentúry AFP a archívu agentúry SITA.

Sting – Desert Rose