BRATISLAVA 24. september (WEBNOVINY) – Prevažná väčšina nemocničných lekárov žiada vládu, aby naplnila memorandum, tak ako bolo dohodnuté ešte v minulom roku, vrátane tretej vlny navyšovania ich platov.
Podľa lekárov na túto etapu rastu miezd nebude potrebných 40 miliónov eur, tak ako to prezentuje ministerstvo zdravotníctva, pričom dodávajú, že v prípade dodržiavania memoranda zvyšovanie platov nezaťaží ani štátny rozpočet.
Lekári nevidia problém ani tak v nedostatku financií v systéme, ako skôr v nechuti urobiť zásadné zmeny, ktoré by do financovania zdravotníctva zaviedli jasné pravidlá.
Pripomínajú, že v memorande žiadali napríklad stransparentniť riadenie nemocníc. „Konkrétne možnosti, ako stransparentniť riadenie nemocníc, sme aj verejne prezentovali a zaslali na pripomienkovanie riaditeľom nemocníc. Do dnes sme nedostali naspäť ani jednu pripomienku k našim návrhom,“ povedal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, ktorý zároveň dodáva, že tieto opatrenia počas týždňa zašlú aj ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej.
V zdravotníctve sa môže ušetriť
Priestor na šetrenie peňazí v zdravotníctve vidia aj v oblasti verejného obstarávania nemocníc, pri ktorom sa odvolávajú na údaje z analýzy Transparency interantional a inštitútu INEKO.
„Ak by verejné obstarávania za spomínané obdobie (2009 -2012, pozn. red.) prebehli štandardne, tak odhadovaná úspora by za spomínané obdobie dosiahla spolu 116 miliónov eur, v prepočte 36 miliónov eur ročne, čo zďaleka presahuje záväzok vlády na tretie navýšenie miezd lekárom,“ uvádza Visolajský.
Dostať peniaze do systému lekári požadovali aj cez adekvátne platby zdravotných poisťovní za vykonanú liečbu. Tvrdia, že ak by sa naplnil tento záväzok vlády, tak zákonom garantované platy lekárov i sestier by dodatočne nezaťažili štátny rozpočet.
Rovnako by sa tak podľa nich vyriešil aj sporný zisk súkromných poisťovní a zadlžovanie nemocníc. „Poisťovne by nemohli tvoriť zisk z toho, že neplatia za ošetrenie svojich poistencov, čo je základom ich „podnikania“. A keďže by takýmto zákonom skončilo „obdobie ryžovania“ pre súkromné poisťovne, nebolo by nutné štátom odkupovať ich poistencov za takmer 1 miliardu eur,“ dodal Visolajský.
Štát nemá peniaze
Podľa ministerstva zdravotníctva na tretiu etapu zvyšovania platov lekárov nemá štát dostatok financií. Ak by k zvyšovaniu pristúpil, bolo by ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Uviedla to ešte minulý týždeň po rokovaní s LOZ ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.
Podľa údajov rezortu zdravotníctva si prvé dve zvýšenia miezd lekárov mali vyžiadať dohromady 40 miliónov eur.
Na prípadné tretie navyšovanie platov od 1. januára budúceho roka, o ktorom hovorí memorandum, by potreboval štát ďalších 37 mil. eur.
Zvolenská preto na spoločnom stretnutí navrhla zástupcom LOZ posunutie termínu zvyšovania platov a jeho následné prípadné rozloženie. Argumentovala potrebou vytvoriť časový priestor, v ktorom sa vysporiadajú s navýšením platov, tak aby podiel nákladov na mzdy v nemocniciach sa dostal z hranice 100 % na 60 až 65 %.
Platy im vzrástli od januára
Slovenskí lekári si od 1. januára tohto roka prilepšili vďaka novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej stúpli lekárske mzdy na 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov u neatestovaných lekárov a na 1,6-násobok u atestovaných.
Platy lekárom rástli aj k júlu, keď sa zdvihli na 1,2-, respektíve 1,9-násobok priemernej mzdy. Podľa memoranda, mali ísť mzdy hore ešte k 1. januáru 2013, a to na úroveň 1,25-, respektíve 2,3-násobok priemernej mzdy. Táto tretia vlna navyšovania však nebola súčasťou novely zákona.
Lekári si vyššie platy vydobyli nátlakovou akciou organizovanou Lekárskym odborovým združením. V rámci nej podalo ku koncu septembra v slovenských nemocniciach výpovede 2 400 lekárov, neskôr ich asi polovica stiahla.