Vojna proti Ukrajine je pre Európu kľúčovým momentom a my sa s týmto momentom musíme vyrovnať. Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyen. EK o tom informuje prostredníctvom svojej oficiálnej webstránky.
Vojna proti hodnotám
„Je to, samozrejme, hrubý útok proti zásadám Charty OSN. Zásadám, ku ktorým sme sa spoločne prihlásili. Je to však aj vojna proti našim hodnotám a vojna proti myšlienke zjednotenej a slobodnej Európy. Prvý raz v našej histórii je krajina napadnutá pre jej túžbu byť súčasťou európskej rodiny. Je to suverénne rozhodnutie Ukrajiny – a jasne vyjadrená vôľa jej obyvateľov – prijať hodnoty našej Únie. A tým bojujú aj za našu slobodu a naše hodnoty; demokraciu a právny štát, slobodu prejavu a slobodu určovať svoj osud. To je to, za čo Ukrajina bojuje, a to je to, čo sa prezident Putin snaží vyhubiť. Prezident Putin sa snaží zničiť dielo mieru, ktoré sme spoločne budovali od konca druhej svetovej vojny a neskôr od pádu železnej opony. A to je, dámy a páni, pôvod tejto vojny,“ skonštatovala.
Zdôraznila, že túto nevyprovokovanú a neoprávnenú vojnu začalo Rusko, ktoré bez príčiny napadlo Ukrajinu, aby ju vymazalo z mapy a odmieta ju akceptovať ako nezávislú krajinu.
Čaputová a Macron hovorili aj o boji proti dezinformáciám, ako hrozbu vnímajú populistov a extrémistov (foto)
Európa sa podľa nej síce nikdy nemôže rovnať obetavosti a odvahe ukrajinského ľudu, ale môže a musí stáť pevne po ich boku.
Výroba munície
Bezprostrednou potrebou je pritom vojenská pomoc na udržanie úsilia ukrajinských ozbrojených síl, uviedla ďalej šéfka Komisie s tým, že preto navrhli zákon o výrobe munície, ktorým chcú dotlačiť európsky obranný priemysel k zvýšeniu výroby.
Veľa sa podľa nej diskutuje o mierových plánoch a prímeriach, no predovšetkým musí platiť zásada nič o Ukrajine bez Ukrajiny.
„Spolu s Ukrajinou chceme spravodlivý mier, ktorý neodmeňuje agresora, ale ktorý podporuje zásady Charty OSN a právo ukrajinského ľudu byť pánom svojej budúcnosti,“ zdôraznila Von der Leyen a pripomenula, že prímerie, ktorého výsledkom bude zmrazený konflikt, neprinesie trvalý mier.
„Koniec-koncov, prímerie platilo po roku 2014 a vieme, čo sa s touto dohodou stalo vo februári minulého roka, keď Rusko vtrhlo do krajiny,“ doplnila s tým, že spravodlivý mier musí viesť k stiahnutiu ruských síl a ich vybavenia z územia Ukrajiny.
Podpora mierového plánu
Únia podľa jej slov bezvýhradne podporuje mierový plán, ktorý predložil prezident Zelenskyj a „každý z jeho desiatich bodov vychádza z Charty OSN alebo z rezolúcií OSN“, takže „naším východiskom pre mier je poriadok založený na pravidlách“.
Spravodlivý mier pre Ukrajinu musí byť podľa nej aj trvalý a na to je potrebné zaistenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.
„Existujú rôzne modely a historické príklady, ktoré možno použiť. Súbor takýchto záruk zo strany podobne zmýšľajúcich štátov môže ponúknuť to, čo niektorí nazvali ‚odstrašenie odmietnutím‘. Inými slovami, poskytnúť Ukrajine vojenské vybavenie, aby sa mohla v budúcnosti opevniť proti ruským útokom,“ opísala.
Ódor sa stretne s Macronom, ale aj s českým premiérom Fialom či Von der Leyenovou
Skonštatovala, že víta pokračujúce diskusie o tom, ako možno zaručiť bezpečnosť Ukrajiny. Dôležité pritom podľa predsedníčky EK je, aby bolo jasné, že priatelia Ukrajiny budú dlhodobo podporovať bezpečnosť Ukrajiny.
„Takúto dohodu s bezpečnostnými zárukami bude musieť sprevádzať širší rámec demokratických reforiem na Ukrajine,“ poznamenala s tým, že „aj keď Ukrajinci bojujú o prežitie, prijímajú zásadné reformy na posilnenie svojej demokracie a Ukrajina napriek všetkým prekážkam stále napreduje smerom k našej Únii“.
Nový plán pre západný Balkán
Európska únia si pritom podľa nej zároveň konečne uvedomila, že nestačí len čakať, kým sa k nám priatelia mimo Únie priblížia a nestačí povedať, že dvere sú otvorené, „musíme tiež prevziať zodpovednosť za to, aby sme ašpirantov na členstvo v našej Únii priviedli oveľa bližšie k nám“.
Ódor s Metsolovou diskutovali aj o dezinformáciách, hoaxoch a podpore Ukrajiny
Následky Putinovej agresívnej vojny zasiahli aj šesť západobalkánskych krajín a preto európske krajiny na západný Balkán rozšírili tie isté solidárne opatrenia, ktoré prijali v rámci Únie, pripomenula Von der Leyen.
„Dnes by som chcela predstaviť novú iniciatívu, ktorej cieľom je využiť tento dôležitý moment v regióne. Ide o nový plán rastu pre západný Balkán. Chceme nadviazať na pokrok dosiahnutý v posledných mesiacoch. Chceme však tiež priniesť obyvateľom západného Balkánu niektoré výhody členstva v EÚ už dnes. Plán rastu, ktorý dnes navrhujeme, je postavený na štyroch pilieroch: Po prvé, priblížiť západný Balkán k jednotnému trhu EÚ. Po druhé, prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu. Po tretie, urýchliť zásadné reformy. A po štvrté, zvýšiť predvstupové fondy,“ opísala s tým, že je to do určitej miery nový prístup Európskej únie.
Splnenie podmienok členstva v EÚ
„Nežiadame len našich partnerov, aby podnikli nové kroky smerom k nám. Aj my robíme veľký krok smerom k nim. Naším spoločným cieľom je urýchliť ich cestu do EÚ a preto približujeme našu Úniu k západnému Balkánu,“ podotkla s tým, že to, že chcú západnému Balkánu ponúknuť niektoré výhody členstva vopred zároveň znamená, že aj určité požiadavky členstva musia byť splnené tiež vopred.
Musíme byť schopní rozlišovať medzi Putinom a obyčajnými Rusmi, odznelo na konferencii Globsec
„História je v pohybe. Putin chcel uchvátiť Ukrajinu pre Rusko. Kalkuloval s tým, že Európska únia to jednoducho prijme. Namiesto toho sa Ukrajina statočne postavila na odpor a odbíja ho. A my v Európe správne a neochvejne stojíme na strane Ukrajiny,“ povedala.
Ubezpečila, že „Ukrajina vyjde z tejto vojny silnejšia“. Pripomenula tiež davy ľudí, ktorí mávajú európskymi vlajkami v Moldavsku a Gruzínsku, a zbližovanie západného Balkánu a Únie. „Toto je chvíľa, ktorú treba využiť a vytvoriť jednotnejšiu Európu,“ vyzvala na záver.