Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) predstavila vlastný plán obnovy. Šéf liberálov Richard Sulík ho označil za najlepší a najviac prepracovaný materiál k tejto téme. „Je to základný, pozičný dokument našej strany,“ povedal minister hospodárstva.
Ako doplnil europoslanec Eugen Jurzyca, Slovensko má zatiaľ z Európskej únie vyčlenených 5,8 mld. eur. „Tieto peniaze môžu byť spásou, ale aj prekliatím,“ skonštatoval.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Je preto podľa neho mimoriadne dôležité, aby sa z nich nepodporili „zombie“ firmy a projekty, ale práve naopak, iba zdravé spoločnosti a životaschopné projekty. Dôraz chcú klásť na efektivitu.
Dôraz na štrukturálne reformy
Koaličná strana pritom nezverejnila svoje priority, podľa Jurzycu však kladú dôraz najmä na štrukturálne reformy. Spomenul aj zmeny, ktoré často stroskotajú na politickej nevôli a odporu „zdola“, ako napríklad spájanie malých obcí alebo škôl.
Je to úbohé a smiešne, reagoval Sulík na slová premiéra Matoviča
Samotný predseda SaS označil za svoju srdcovku odvodový bonus, europoslanec zase fiškálnu decentralizáciu alebo slobodu odpisovania. Celková suma predstavených zmien je asi o 2 mld. eur vyššia, ako aktuálne vyčlenené zdroje pre Slovensko.
Predstavený dokument má päť častí, a to lepšie podnikateľské prostredie, efektívnejšia verejná správa, lepšie školstvo, výskum a vývoj, lepšie zdravotníctvo a čistejšie životné prostredie. Prvá časť obsahuje tri opatrenia, estónsku firemnú daň, slobodu v odpisovaní majetku a komplexnú pozemkovú reformu.
Reforma samosprávy a zlučovanie malých obcí
Druhá reformu odvodového a sociálneho systému a reformu územnej samosprávy, ako aj zlučovanie malých obcí. Zmenám v školstve by mali podľa liberálov dominovať dostupnejšie predškolské vzdelávanie, digitalizácia i investície do infraštruktúry základných a stredných škôl.
Zdravotníctvu by zase chceli pomôcť zavedením telemedicíny a rekonštrukciou koncových nemocníc. V oblasti životného prostredia navrhujú súťaže o najlacnejšie zníženie emisií skleníkových plynov, rekonštrukciu verejných budov pomocou garantovanej energetickej schémy, sanáciu ekologických záťaží, flexibilnejšiu prenosovú sústavu a efektívnejšie OZE a v neposlednom rade dekarbonizáciu hutníckeho priemyslu.