Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij obhajuje svoju krajinu pred obvineniami z genocídy na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu. Nositeľka Nobelovej ceny mieru reaguje na tvrdenia, že Mjanmarsko sa dopustilo zločinov voči moslimskej menšine Rohingov.
V úvodnom prejave v stredu označila proces voči Mjanmarsku za „neúplný a nekorektný„. Ako povedala, problémy v Jakchainskom štáte, kde mnohí Rohingovia žijú, trvajú už celé storočia.
Útoky na policajné stanice
Su Ťij zopakovala, že tamojšie násilie je „vnútorný ozbrojený konflikt, ktorý vyvolali útoky na policajné stanice„. Pripustila pritom, že armáda občas použila neprimeranú silu, ale ak sa vojaci dopustili vojnových zločinov, „budú stíhaní„, uviedla. Prisľúbila tiež zabezpečiť bezpečnú repatriáciu všetkých utečencov a apelovala na súd, aby sa vyhol krokom, ktoré by konflikt ešte zhoršili.
Mjanmarská líderka Su Ťij si v Haagu vypočula obvinenia voči jej krajine z genocídy Rohingov
Žalobu na Mjanmarsko podala v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC) Gambia. Su Ťij, kedysi považovaná za ikonu demokracie a ľudských práv, v ICJ háji tú istú armádu, ktorá ju roky držala v domácom väzení.
Obvinenia zo znásilňovania a zabíjania
Armáda krajiny čelí obvineniam z hromadného znásilňovania, zabíjania a podpaľovania domov počas protipovstaleckej kampane, ktorú spustila na západe Mjanmarska v auguste 2017 po útokoch povstalcov. Násilnosti prinútili viac než 700-tisíc moslimských Rohingov, aby vyhľadali útočisko v susednom Bangladéši.
Mjanmarsko ostro odmieta, že by sa dopustilo organizovaného porušovania ľudských práv a tvrdí, že len bojuje proti hrozbe extrémizmu. Rohingovia sú moslimskou menšinou bez štátnej príslušnosti, ktorí sú podľa vlastných údajov v prevažne budhistickom Mjanmarsku dlhodobo vystavení perzekúcii.